|
|
Dialo sa to
na veľkonočnú nedeľu v detvianskom K-klube. Keď
sme prišli pozhovárať so Žiarislavom po koncerte, ukázal
dlaň a povedal – po druhom kole. Použil slovník z tancovačiek
– „kolo“. Ako predkoncert hrala Horana piesne zo svojich
„Tisícročných huslí“. Ľudia usadení na bokoch
klubu sa oddali obrazom jej básnických textov a chvíľami
drsne hranému, inokedy malinovému zvuku korýtkových huslí .
Medzitým dochádzali poslední cezpoľní od Hrušova po Kežmarok.
Žiarislav predvapil
poslucháčov „opakovačkou“ (lupom), ktorá opakovala pár
naživo predhraných taktov, do ktorých pridával ďalšie a ďalšie,
až nakoniec hral s dvama až desiatimi „stopami“ rôznych
nástrojov a viachlasov nové piesne podobne, ako to robí v štúdiu.
|
| Očakávaný
výsledok sa nedostavil – ľudia sa udivene dívali a
divotance na začiatku neprepukli. Trochu viac zabrali piesne z Perúnovho
dreva a Bytosti hore, ako napríklad Voláme Roda... Ale stále
to nebolo ono. Žiarislav sa spýtal na priania a zahral všetkým,
čo si priali. Boli to väčšinou známe piesne z posledných
platní a ako si priala osadníčka zo Zaježovej, „nie
tak chaotické, ako tie hrané s opakovačkou“. |
|
|
|
Po prestávke
rozbalil piesne mesačné, ako „Šiel Šuhaj Mesiačik“
, alebo „Keď horí tvoja tvár“, ktoré vzbudili potlesk,
ale stále nie tance. Tie prišli až s piesňami nikdy
nenahranými, ale hranými na slnovratoch a iných sviatkoch,
ako „Chvála ti za svetlo, hrejivé slnko, hej...“ a „Večné
svetlo...“. V tom čase už polovica ľudí
tancovala. |
|
Žiarislav zahral aj svoje
„tromfy“, tentokrát multiinštrumentalistické, aj jednoduché
novofolklórne, folkové a korenisto novodrevné piesne na želanie.
Nakoniec odpálil „A keď vyjde Slnko“ s elektrickou
gitarou (namiesto drcátka používal vtáčie pero), basou,
dobmi, husľami a píšťalou a keď sa
pridali spevom aj poslucháči, na koniec prilepil slohu „Nad
Tatrou sa blýska“. Spievali aj metalisti, ktorí obsadili pri pódiu
pravé krídlo. |
|
|
|
No
a po tomto kole udivil znova. Po druhej prestávke vyšiel medzi
svoje osikové stojany plné nástrojov s Rodanom a Veleslavom
(husle) a Mišom (doby), aby spustili „ľudovky“. Na laze,
na laze, Oči oči, Keby moje ručki, A na medzi
čerešenka a Dzifče počarovne a ďalšie
piesne už roztancovali všetkých, čo mali uši a nohy.
Hralo sa od siedmej do jednej po polnoci a pri konci sa to všetko
vrtelo, krútilo, skákalo a spievalo. Žiarislav sa tak rozšupol,
že odzemky tancoval hrajúc ich pri tanci na husle. Tentokrát
udivil ani nie až tak tým, že hral na rôzne nástroje, ako skôr
tým, že hral na rôzne spôsoby. A stále to bolo v štýle
„rodo“. |
-
vml -
|
