časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná stana

PREČO SI PÍŠEME V DOTAZNÍKU "RODNÉ DUCHOVNO" 

A ČO TÝM MôŽEME DOSIAHNUŤ ?

17.5.2011

Často sa stáva, že slovenská kultúra, vrátane rodného duchovna, je na vlastnom území potláčaná inými kultúrami, cudzokrajnými, exotickými. Keďže sa to bežne deje už vyše tisíc rokov, mnohým sa to ani nezdá čudné, zdá s im to normálne. A aj keby to bolo "normálne", nie je to dobré, je to zlé a neprirodzené. Pre prežitie kultúry a národa až nebezpečné. Nemôžeme sa čudovať, že to tak je, keď tak málo robíme pre to, aby sa to zlepšilo. A aj keď v rodnom duchu už tvorili osobnosti v rôznych dobách, aj keď ho ľud po celé veky uchovával vo svojej kultúre, napriek zlým podmienkam, ešte nikdy sme neboli schopní, alebo odhodlaní, sa k rodnému duchu otvorene prihlásiť. Dnes je taká možnosť, že nemusíme ani vypisovať petície, zverejňovať otvorené listy a nemusíme zvolávať zhromaždenia, stačí si len v dotazníku sčítania ľudu jednoducho paličkovým písmom napísať do kolonky vyznanie dve slová: RODNÉ DUCHOVNO. Čo to znamená popisujeme v článku: RODNÉ DUCHOVNO: čím sa vyznačuje? a v ďalších, ktoré si na Rodnej ceste môžete prečítať..

Význam rodného duchovna môžu precítiť ľudia prírodne cítiaci, ľudia, ktorí chcú žiť v zdravej a vyladenej krajine, občania, ktorí sa chcú dobre cítiť vo svojej vlasti. Môžu to precítiť aj tí, ktorí nechcú, aby im dennodenne nadávali do pohanov, a to takí čo našou rodnou kultúrou buď z nevedomosti, alebo z iného dôvodu pohŕdajú. Veď je to v podstate protizákonné, zhadzovať inú kultúru, dokonca na jej vlastnom území, ale deje sa to, pretože sa proti tomu takmer nik verejne neohradí. Ak sa neprihlásime ku svojemu rodnému duchovnu, nečudujme sa potom, že na niektorých matrikách nám nechcú zapísať slovenské a slovanské mená a vnucujú nám cudzie (článok SLOVANSKÉ MENÁ V NEMILOSTI ). Nečudujme sa potom, keď nám zakážu liečiť s bylinkami, keď nám chcú čipovaním a klonovaním siahnuť na našu slobodu a prirodzenosť, lebo vyzeráme tak, že by nám to ani nevadilo. Nečudujme sa, keď nám schemizujú krajinu, rozpredajú pramene a vody, vyklonujú rastliny a zvieratá, ktoré zničia tie prírodné, a siahnu na právo na svojbytnú kultúru podobne, ako na právo na zdravé životné prostredie. Nečudujme sa, keď v slovenskom rozhlase časom nebudeme počuť slovenskú pesničku, ktorá neznie ako anglosaský stredný prúd. Nečudujme sa, keď naša svätá zem, lebo toto je naša svätá zem, keď naša rodná zem bude zhumpľovaná, že sa v nej budeme cítiť ako cuzdinci. Ako cudzinci, ktorí nemajú vo vlastnom kalendári ani jeden pôvodný sviatok pod pôvodným názvom, len samé cudzie. 

Lenže môže byť lepšie. Ešte nie je neskoro.V jazyku, ktorý je pre nás takisto posvätný ako krajina, ktorý nám predkovia po stáročia a tisícíročia uchovávali, v slovenskom jazyku, môžme vypísať dve slová - RODNÉ DUCHOVNO.
Ak takto urobí väčšie množstvo ľudí, legitimuje to naše požadavky, ktoré zodpovední prednesú tým, ktorí riadia túto krajinu. Skôr, či neskôr, sa bude plniť jedna naša žiadosť za druhou a bude sa tu žiť lepšie, ak sa o to pričiníme.
Môžeme sa potom spolu rozprávať a radiť, čo uprednostníme hneď a čo necháme na neskôr. Ak sa však o svoju kultúru a duchovno vôbec nezasadíme, tak potom odumrieme, ako suchý konár zemského stromu života.

Dnes nejde len o zachovanie našej spoločnosti, kultúry a duchovna, za ktoré naši predkovia neváhali nasadzovať aj životy (napríklad v dobách Sama alebo Ľudovíta Štúra). Dnes ide aj o zachovanie prírodného života na Matke Zemi. 

Konajme tak, aby sme sa nemuseli pred našimi potomkami jedného dňa hanbiť za to, že sme nechali rodnú kultúru a krajinu  padnúť. Konajme tak, aby sme mali nielen potomkov, ale aj nasledovníkov. Aby raz boli na nás hrdí, že sme urobili v pravej chvíli múdry a vedomý čin. Náš boj je dnes v mieri. Náš čin je na Slovensku i vo Všehomieri. Náš čin je slovo, ako že sme národ Slova.

Žiarislav

Čo môžeme dosiahnuť? Napríklad: Výzva na záchranu našej duše

hlavná stana