časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná stana 

Drevnotepy - obrazové koncerty Žiarislava

13.1.r.10

Je po novom roku a ty chystáš nové veci - na plagátoch pripravovaných podujatí sa objavili hneď dva nové výrazy - DREVNOTEPY a OBRAZOVÝ KONCERT. Čo sú to za novinky? Na čo sa môžu tvoji priaznivci tešiť? Drevnotepy, to ako viacej dreva a drevnosti? Alebo viacej rytmu - tepu?

Drevnotepy je dvojzmysel, pretože drevné znamená nielen dávne, ale to slovo má vzťah aj ku drevu. Z dreva sú nástroje,

ktoré si človek berie zo sebou - bubny doby, obradný ozembuch, píšťaly, fujary, korytová basa i korýtkové husle, husle,

prírodná basgitarka, gitara prírodná i elektrická je z dreva. A "tepy" znamená rytmy, ako tep našich sŕdc - ako keď kováč tepe do železa a ako nám krv tepe v žilách, tak piesne tepú svoje vyšívačky na našej ceste. Všade je tep. V hviezdnych sústavách, najmenších časticiach i živových (energetických) superstrunách, ktoré sú vraj základom hmoty. Ak je základnou časticou vesmíru superstruna, ako najmenšie vlnenie so svojim tepom, tak takto by aj exaktný vedec mohol pochopiť, prečo môže mať hudba čarovnú moc.

Doteraz človek nebol hudobník.

Hlavné vyjadrovacie prostriedky boli iné ako hudba. S posledným CD sa ale niečo zmenilo. Tie nástroje začali človeka

husto oslovovať, začali hovoriť vo dne - v noci. Zažiadali si, aby mohli stáť pri sebe vo veľkom drevenom stojane z

osekaných osík, ktorý človek jednej noci vyrobil. Takže Žiarislav hrá naďalej so skupinou - s bytosťami, ale tentoraz bytosti sú tie nástroje, s ktorými prejdeme spolu krajinou, aby sme vypovedali príbehy. To neznamená, že by niekedy potom človek nehral opäť s ľuďmi, ale teraz spieva s nástrojmi. Napríklad dnes človek hral ľudovú baladu "Putovali hudci" v kokavskej zachovanej podobe, kde k mládencom, ktorý rúbu javor, prehovorí duša stromu a povie príbeh o tom, že ona je starostova dcéra do stromu zakliata. Zaujímavé by bol, keby táto pieseň prehovorila aj k starostom, ktorý rozhodujú o živote a smrti takýchto drevných bytostí - drevných detí.

Mnohé znejú ako ľudové, aj keď ľudové nie sú. Človek bude hrať pesničky z rôznych CD, ale aj piesne, ktoré neboli

nahraté a hrá ich iba na koncertoch. Napríklad “Šiel šuhaj Mesiačik", je pieseň o tom, ako sa Mesiac zamiloval do

Večernice, veď dodnes chodia spolu po oblohe, a je to vlastne staroslovanská báj, ale prisnitá v hudobnej podobe. Človek ju nikdy nezahral inak, ako na elektrickej gitare z bahenného jaseňa, ktorá si ju vypýtala. A takto bude človek túto pesničku hrať aj na šnúre. Ľudia majú radi aj pieseň “Vlk“, ktorá bola hraná iba na koncertoch s koncovkou a bubnom dobom v perunovskom deviatkovom tepe, ale nesie aj pesničky, ako: Zelená stráň spieva v nás, Človek stromu dáva, Chvála ti za svetlo, hrejivé slnko, hej..., teda piesne, kde si môžu zaspievať aj návštevníci. Vzhľadom na vývoj počasia na Zemi je v tomto balíku aj vyvolávacia pieseň z mája minulého roku "Nech prší dážď".

Keď si nahral nové CD “Tá sila je v nás“, sám si na 10 - 18 stopách hral na všetkých nástrojoch a spieval viachlasy, akoby to bola skupina a teraz budeš sám s nástrojmi. Ale kto na nich bude hrať? Nebudú ti chýbať spoluhráči?

V súčasnej dobe človek nemá spoluhráčov. S Bytosťami sme ukončili križovatkové obdobie a teraz sa človek pohybuje v náročnejšej polohe, takže možno časom sa dohodne s ďalšími spoluhráčmi, ktorí sa tiež budú chcieť takto hýbať.

Koncerty budú celkom iné, ako dosky. Keď nahrá človek v štúdiu naraz 12 nástrojov a 3 hlasy, má to svoje čaro, ale

celkom iné čaro je, keď naplno a naholo a v neobmedzených farbách vyznie hlas raz jedného, raz druhého nástroja. Na

šnúre Drevnotepy budú môcť poslucháči náznakovo vidieť, ako sa to robí vo štúdiu, lebo sa pýtajú - ako môžeš bez

metronoma všetko nahrať... Človek si berie zo sebou, takú krabičku - opakovačku, ktorá si zapamätá niekoľko naživo -

naostro nahratých taktov, napríklad bubon zahrá nejaký tep, do toho hodí niekoľko taktov basa, opakovačka to bude

opakovať a do toho bude spievať človek s husľou, alebo gitarou.

Veľká väčšina - vlastne skoro všetky nástroje sú prírodné, teda akustické, okrem jednej gitary, ktorá je tiež z dreva, ale má tri fenderovské snímače a zahrá jednu, lebo dve piesne. To je niečo podobné, ako keď nechám doma v lese kone a prídem na plechovom tátošovi, som azda preto menej prírodnou bytosťou, keď idem so svojou dušou? Keď križiaci na koňoch vyvražďovali prírodných Slovanov a Baltov a vyrubovali im posvätné háje, boli azda viac prírodní? Človek nastúpi do motora, aby z neho vystúpil v mestách a poklonil sa rodostromu a spieval o posvätnej prírode. Ten istý koncert by sa dal zahrať aj bez ozvučenia, ale jedine v kostole. Lebo kostoly sú tak stavané, že tam počuť aj šepot. Keď nemáme kostol, musíme mať ozvučenie pre takúto hudbu, ktorá ide od šepotu k zavíjaniu a späť.

Je pravda, že prírodne cítiaci ľudia si posolstvo tvojich piesní nájdu aj tak a nová forma môže prilákať nových poslucháčov. Takže prečo nie.

Človek nehrá Mesiačika na elektrickej gitare preto, aby prilákal nových ľudí, ale preto, lebo to ona vie a má to čaro a

človekovi sa to páči. Ona je skvelá baba, aj keď je pôvodom z priemyselného mesta, ale strom, z ktorého je vyrezaná,

určite z mesta nie je a má pradávnu a múdru DNA. Čo je teda podobné, ako u teba.

Na koncerte v Liptovskom Hrádku budete hrať s Janom Majerčíkom. Zahráte aj spoločne, alebo je to spojenie dvoch samostatne hrajúcich hudobníkov?

Janko zahrá najprv a potom budú Drevnotepy. Asi zahráme aj niečo spolu. Je to priateľské vystúpenie.

Svetelných, nehmotných obrazov. Myšlienka je obraz, videnie je obraz. K niektorým piesňam budú na stene premietané obrazy, ktoré pripomenú ľuďom, čo hovoria stromy, čo hovorí prameň, čo hovorí rodiace sa jahniatko, jastrab, malý vrchár, čo hovorí slnovrat. Obrazy s tepmi piesní hovoria spoločnou rečou. Mnoho piesní ale bude bez obrazov, aby bolo medzi týmito premietanými výjavmi dosť priestoru pre obrazy duší poslucháčov.

Predpremiéra bude o týždeň v jednom divadle v Prahe a premiéra bude o dva týždne v káčku v Detve. Potom Liptovský

Hrádok, Žilina, asi Poprad a uvidíme, aké mestá sa ešte ozvú. Reťazec vystúpení sa ukončí s vítaním jari.

Zhovárala sa Ladomíra

 hlavná stana