časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná strana

Samota, raj a návšteva medveďa pred koncertom  

Z Vrchárskeho zápisníka                                                                                       Žiarislav píše

5.11.15

Pred dušičkami všetci odišli. Do miest k rodičom. Človek ostal na Medzi sám, so Všeduchom, zvieratami a ďalšími bytosťami. Žiadni ľudia. Človek si vychutnáva samotu a spomína na časy pustovníčenia. Znovu nevarí, oheň robí na dvore hreje si čaj v kotlíku. Len tak pôstne prebýva. Ráno skvelé jablká, zarodili.. Hm. Zdojí kozy. To je krása, dojiť ich v kamennej strunge, bez hrbenia, s vystretou chrbticou. Pri dojení sa môže pozerať hoci aj hore, na šindľovú strechu. To je pohoda. Nie ako za starých časov, keď sa hrbil pri koze uviazanej o dvierka stajne. No, pravda, lenže teraz nedojí 2 kozy, ale 20 kôz. To už sa ráno končí. Zakľagá mlieko, zleje syr, natlačí ho do formy. Obed – na rebríku. Oberá skvelé horské kiváky, ktoré sa ťahajú po bazovom kríku. Sú lepšie ako tie v obchode – nie sú chlpaté, sú drobnejšie – o niečo väčšie ako egreše, menšie ako slivky. A jedia sa celé. Dajú sa trhať v strapcoch. Dnes ich človek skúšal jesť ako divoch – dáva si ich do úst pomaly, ale naraz -  zo stopkami pokojne žuje a stopky nakoniec vypustí do trávy. Psy štekajú. Človek zlezie z rebríka – idú dvaja chlapíci. Aha Marek z Majera s kamarátom – prišli kúpiť dve kozy, jak bolo dohodnuté. No čo už, idú Čarka a Kokoška. Mladé kozy, prvostky. Tak vidíš, Čarka, človek ťa zachránil pred smrťou. Tvoju mamu Čiernonožku  pierkom, keď mala rozhryzené vemeno. A teba človek odchoval na cumli. Čarka ani nemá obojok – keď sa ide dojiť, tak skáče okolo ako psík. No ale zákony chovu sú neúprosné – nemôžu ostať všetci a podľa pravidiel nášho chovu pôjdeš ty a Kokoška. Neboj, ideš do dobrých rúk. Pusa na čelo, nechápe tá Čarka, čo sa robí. Nový gazda si ju nesie na rukách, domáci gazda ju nesmie odniesť, aby nebola nešťastná ako odvrhnutá. Takto ju chcú všetci a nový gazda si ju nesie v náručí...

Pred súmrakom človek zje trochu kapusty s kúskom syra a trochou oleja.

Večer pred súmrakom ide človek pre kone na konskú lúku, aby ich previedol na noc do ohrady. Už prešli cez starý sad, tak ich musí priviesť zozadu. Večerné dojenie je slabšie. V noci riadne prituhlo. Kozy už stiahli mlieko, vracajú sa so studenými vemenami.

Potme človek zje už len dve jablká. Takto sa stravuje už týždeň. Znovu žije bez peňazí a je len to, čo sa tu urodí.  Dokonca neje ani ten chutný syr, čo každý deň spracúva. Hlad necíti. Skôr osvieženie. Odkedy sme chodili po žeravej pahrebe, od dušičkového splnu. Pahreba a pôst človeku pomohli – staré rany už nebolia, ráno sa budí po kratšom spánku a pritom čulý a ľahký. Bez bolestí.

Včera sa človek oholil. Pozerá do zrkadla. Fú-ha.

Takéto pustovníčenie je niekedy veľmi dobré. Lepšie ako dovolenka.

No, tak dnes dodatok. Dve ovce chýbajú. Vidimír už tu je. Jedna ovca je odvlečená, stopa sa tiahne dvesto metrov ale nemáme čas na dostopovanie, lebo už sa zmráka a musíme priniesť strhnutého mladého  baranca. Hnedý chlpáč ho len capol a nechal si ho napotom, žral ovcu. Zajtra mu musíme vytrieť žalúdok, paskudovi. Aha, tu je, za kriakmi hnedá koža, koťuha. Človek ho hromovým, ručavým  hlasom zaháňa, ešte za ním pobehne. Potom zistí, že to nie je medveď, ale Vidimír. Cez plecia má prehodenú hnedú zimnú koziu kožušinu a zdá sa, že práve vyliezol na strom. No nič. Človek sa vracia k barancovi, už sa na ňom hostí kocúr Vrnko. Osekávačom odtne hrabca, barancovi spravíme obrad odprevadenia duše, zaviažeme mu nohy, pretiahneme cez neho drúka a nesieme ho ku kolešni. Už sa stmieva. V noci ho bude treba zlúpať, mäso rozsekať a uvariť pre psov, črevá zakopať... No a to dnes mala byť prípravy na koncert, už to tak vyzerá na robotu do nadrána, po ránu treba vyraziť. Ešte natlačiť do suda nasekanú kapustu, hľadanie oviec zabralo nejaký čas. No čo už. Tak zas nebude žiadny Paganíny. Zajtra Brno, pozajtra Praha, ideme na to. Odvážni sa nevzdávajú. 

Snímka: Žslav.

Podobné články:

16.9.15 ČLOVEK TERAZ PÍŠE A HĹBA - So Žiarislavom o novej knihe, o remeslách a Gazdovskej obrode, o nevysielaní a nahrávaní, Vatre a vnoroch.

10.9.15 Zašívanie ako spôsob na prežitie - Z vrchárskeho zápisníka

 hlavná strana