Dobrý deň, priatelia.

Dostali sme niekoľko ohlasov na to, či je naozaj nutné prísť na oslavy slnovratu v prírodnom odeve alebo v kroji. Prichádzate po ceste a dodržiavate tam určité podmienky. Na kúpalisku si oblečiete plavky a keď sa vám nepáčia, idete holý, ale do jazera. To nie je neslobodné. Aj ryba pláva a vták lieta len za určitých podmienok. Slnovrat je čestná a dobrovoľná vec a nejaké podmienky tam ale sú. Kto kalí v lese, tak si to riadne zahrabe. Nenechá papiere po sebe ani iné odpadky. Nepáli umelé hmoty, ale vezme si ich so sebou. Zahladí po sebe stopy a nechá čisto. To sú podmienky. Na obrade odev je nie povinný predpis, ale je to podmienka. Niektorí by si bez toho za celý život nič neušili. Takže je to aj podpora svojpomocnej zručnosti, a hlavne slobody a nezávislosti od fabrickej uniformy. Naše kroje nie sú uniformy. Nemáme ani len dve rovnaké košele, a sú nás stovky, možno tisíce. Koľko ľudí má také isté rifle ako niektorí z nás? Státisíce, milióny. To nie je uniforma? Čiu nosíte značku? Cudziu. Na košeli máme ale vyšité svoje značky, udržiavame si svoje duše a nie nejaké fabrické odliatky. Komu robí reklamu ten, čo má značku na tričku alebo topánkach? Robte reklamu sebe. Kto má prírodný odev, robí reklamu prírodnému duchu. Prírodný duch na tom nezarobí. Ale pomôže vám prežiť. Pre vás to môže byť prínos. Pre tých, čo pripravujú slnovrat, nie je dôležité, aby sa zapáčili každému. Obrodili sme rodné duchovno, ktoré nás posilňuje, tak mu aj niečo obetujme. Obeť za dar je prírodný duchovný zákon. Obeť nie je to, že niekoho chytíš a zachloštíš. Obeť je to, že dáš niečo zo seba. Že vynaložíš na niečo nejakú živu. My sme v kole prírody a jej rodostrome len maličké stehy ihly a zostávajú po nás retiazky kresliace výšivku. Spolu vytvárame slnečné vzory. Slnovrat je pre tých, čo tak činia. Tak si to nekazme nejakými fabrickými značkami. Toto nie sú voľby, my nenadbiehame percentá, aby sme získali voličov a platy, ani neverbujeme ako náboženské spoločnosti, aby sme dostali dotácie. Keď príde viac ľudí, máme viac práce. Ale robíme to radi pre spoločnú vec a radi uvítame duchovných súrodencov schopných aspoň základného zladenia.

Oslavy sú na pozemku, za ktorý platí niekto nájom. Budeme tam prechádzať cez dvor niekomu, kto cez váš dvor nikdy neprešiel. Zváľame trávu, ktorú pasú niečie zvieratá. A nikto nebude pýtať odškodné, alebo vstupné. Ľudia chodia na festivaly rôzne a platia nemalé vstupné. Tuto je vstupné vlastná košeľa alebo iný odev, ktorý vám nik nevezme.

Prirodzenou súčasťou obradu je obetina. Pripraviť si jednu košeľu alebo košelicu nie je až taká veľká obetina, vlastne nikomu nič nedáte, skôr sebe. Stačí na to pás plátna, jedna ihla a jedna niť. Kto nemá vhodné plátno, môže si vziať svoju posteľnú plachtu a z nej si vyrobiť košeľu alebo šaty. Aby nebola chemicky biela, môže sa prifarbiť bylinkami, kôrou, cibuľovými šupami alebo čajom, alebo nemusí. Kto je taký chudobný, že nemá posteľnú plachtu, alebo prostriedky na jej zakúpenie, nech príde za Žiarislavom, povie mu to a on pomôže tým, že mu dá kus plátna alebo svoju košeľu. Asi zabezpečíme aj najlacnejšie možné plátno na odkúpenie. Neraz sa stalo, že v sobotu ráno si niekto pod smrekom došíva, alebo dovyšíva košeľu. Kto chce pomôcť alebo poradiť, mnohí mu radi pomôžu.

Ľudia, čo rátajú každý groš, chodia v starých topánkach, nemajú televízor ani chladničku, ale bežne chodia na Slnovrat v košeli, ktorú si pripravili. Niektorí majú na svojom odeve záplatu, ktorá im z čara neuberie. A je nemálo tých, čo majú drahé auto a s košeľou majú ťažkosť. Slnovrat je pre tých, čo sa snažia na to pripraviť. Tí, čo pripravujú Slnovrat, dali do toho nemálo živy. Je to podmienka. Na slnovrate nemusí byť tisíc ľudí neschopných malej obete, radšej dvesto ľudí obetiny schopných. Prišli sme osláviť slnečného ducha a vieme, že slnečná sústava má svoje pravidlá. Takže sa učíme aj my udržiavať určité dobré pravidlá. Slnko, Zem, Príroda má svoj poriadok. Vo vývoji má príroda i my poriadok aj slobodu. To sa vo vedomectve nevylučuje, naopak, to sa snúbi. Zladenie a sloboda. Obe veci súčasne.

Niektorých ľudí podmienka odevu udivila. No už desať rokov s tým máme dobré skúsenosti, v zásade ľudia to chápu. Skúste ale uvažovať, či to predsa len nemá nejaký duchovný význam. To, čo je tu napísané, nie je všetko. Možno sa vám viac vyjaví, keď spravíte na svojej košeli posledný uzlík, oblečiete si ju a rozhladnete sa kolo seba.

Žiarislav