časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná strana

Slnovrat v rodnom kruhu bytostí a hostí

KEĎ SLNKO NEZAPADÁ...

25.6.15

Vedúci obradník spravil mudru a škrtol ocieľkou. Žeravé tlo pozdvihol na konopný kúdeľ, dúchol a oheň sa v okamžiku rozhorel. Štyria strážcovia strán pristúpili zo štyroch smerov k stredu kruhu, v ktorom horela pripravená brezová kôra. Odpálili si lúče, stojac v tvare prakríža. So zdvihnutými pochodňami nakreslili v stmievajúcom sa vzduchu svargový, pravotočivý znak a rovnomernými ohňovými oblúkmi  kráčali k štyrom kužeľovitým dreveným stúpam, okolo ktorých bola veľká, živá reťaz ľudí. Vatry sa rovnomerne rozhoreli a obrady pokračovali. Aj keď sa stmievalo, túto noc Slnko nezapadlo. Ostalo s nami až do svitania, keď sa končili posledné obrady, striedané hutnými spevmi a divotancovačkami. Tohtoročný Slnovrat bol nezabudnuteľný.

snímka: Sandra Poláková

„Už sa tu schádzajú...“

Dobre, že v oznamoch k sviatku Letného Slnovratu bolo upozornenie na chladnejšie počasie. Ľudkovia sa pripravili a všetko bolo ako malo byť.  Už vo štvrtok vyrástli v hore prvé prístrešky a v ten deň aj začali šuhaji kosiť trávu. Piatok bol v znamení príprav vo všetkých smeroch. Ďalší a ďalší ľudia prichádzali, priatelia sa vítali. Skupiny prichádzali z celého Slovenska, ale aj z Čiech, Moravy, Poľska a iných krajín. Prichádzali aj Slováci zo zahraničia, z rôznych svetadielov, spravidla oslovený cez sieťový rozhlas Rodnou cestou. Niektoré obradové skupiny už začali svoje rozjímania. Iné skupinky „hmýrili“, tešili sa a spievali piesne slnovratové i neslnovratové. Mnohí sa bavili o pestovaní rastlín, včiel, ale aj o načisto „normálnych“ veciach, ako – ktorý ich spoločný  známy čomu sa venuje. Hlavný deň – sobota – bol najviac ľudoplný. Les sa zaplňoval, takmer za každým stromom mal niekto stanovisko, ležoviská, prístrešky a stany sa tiahli horou až do doliny k potoku. Tentoraz niekto prichystal na hrádzu aj vypúšťacie zariadenie, takže hrádza sa dala dobre čistiť. Aby sa na Kupalo celkom dobre kúpalo.

snímka: Kvetoneha

Slnovratová svadba

Bohumer Levoslav  a Divoslava mali v ten deň slnovratový sobáš. Zišla sa aj rodina, v jednom zo zabezpečovacích prístreškov.  Svadobný obrad bol na ploche vykosenej pre oslavy.  Rodiny, taktrochu utiahnuté v núdzovom prístrešku, sa nadýchli polianského vzduchu počas sobáša a tanca. Volanie mladomanželom na slávu, to boli prvé hromadné výkriky, ktoré sa niesli po dolinách. Svadobná hostina a čepčenie spečatilo jedinečnosť chvíle zlúčenia dvoch ľudí či rodín v jeden rod.  Z polianky do lesa sa vinul dlhý spievajúci had ľudí, s mladomanželmi, družbami a hudbou v čele, pokračujúc rodinnými spriaznencami a priateľmi.

Kým sa dial obrad ochrany novorodeniatka, družičky pripravovali čepčenie. Svadobné hody spojili svadobčanov s prajnými  priateľmi a účastníkmi.

snímka: Ladomíra

Vajana, Vajana...

Udrel Perún a hrmel ďalej a ďalej. Ktosi vykrikoval na slávu a Perún len hrmel. Vyčistil priestor a vyčistil aj dobu od nevďačnej a nevedomej rozpustilosti. Niektorí si začali sťažovať. Ale len pršalo a pršalo, ale iba niečo cez polhodinku. V okolitých dolináchlialo v tieto dni omnoho viac. Potom nám už nepršalo. Obradníci boli utiahnutí v skrýšach, skupina okolo Veleslava a Rodana hrala a spievala, aby rozohnala mraky. Hlavný obradník ležal pod dekami na huni. Ku koncu dažďa náhle vstal a  výkrikol : „Už je čas“. Celý tábor sa začal pnúť, pozaliezaní do stanov vyliezali, chystali si potrebné veci. Ešte pred zotmením, ale tesne, už na súmraku, si všetci zastali miesto. Nejakú dobu trvalo, kým si vyznačený kruh všetci vytýčili svojimi telami a rukami, za ktoré držali susedov. Tento okamih spojenia dal znamenie na spustenie obradov. Žiarislav vyvolával svetové strany , chválil duchovno predkov a divy, za každým prevolaním sa nieslo mohutné „sláva Tieto zborové výkriky zo stoviek hrdiel sa niesli do okolitých dolín a vrchárskych dedín. !“.  Potom sa obradník skryl podľa najmenej tisícročného zvyku za koláč a opýtal sa prítomných, či ho vidia, s prianím, aby ho o rok spoza koláča nevideli. Obrad divíc s vajaními a vedomeckými piesňami otvoril živu kruhu. Obrad koncoviek bol jasný a stručný. Obrad zapálenia vatier a obrad štyroch živlov hneď potom. Obrad  obetovania 4 stranám zo 4 hodovných rohov a obrad chvály Turoňa. Potom vajanie piesne a pozvanie do stredu ohňov, ktoré pokračovalo niekoľkými hustými  hodinami hustých ľudových a novodrevných nápevov.  Veleslav, Rodan, Bohdan Dobroslav, Žiarislav a ďalší hrali takmer bez prestávky. Nápevy bujných spevov sa niesli na koňoch huslí, píšťal a na dupote staroslovanských bubnov dobov. To všetko mnohohlasnými spevmi privádzalo prítomných do vytrženia. Kým v strede obradného priestoru, pri akejsi zemskej stredovej puklici,  na niekoľkokrát vrcholila divotancovačka, pri štyroch vatrách prebiehali rozhovory, kdesi hrali gajdy, fujara,  pri jednej vatre zneli gitarové piesne tvorivého hudobníka.

snímka: Štefan Radkovský

Novým menám sláva!

Zábavu, priateľské rozhovory a piesne vystriedali obrady postrižín a prijímania duchovných mien. Obrad sa dial pri polnočnej – severnej vatre. K obradníčkam pribudla aj Piesňomila so svojimi husľami, ktorá sa trochu túlala po lesoch, kým nás našla. Najprv očistné postrižiny a potom prijímanie duchovných – slovanských mien, s volaním na slávu a s tancom mena. Mená prijali: Vladimír - Slaven, Živena, Zora, Blahosej, Boleslava, Ladislava, Vatroslav, Vlkan, Vojan, Dobromyseľ, Vlkoslava, Svargin, Zobor a Horyrad. Mená si pripravili aj Bojana, Horislav, Dušislava, Zorana, Milovana a Dušan. Toto sa skončilo pred svitaním. Ako každý rok, aj teraz vítali obrodené bytosti počas brieždenia Slnko kruhovými piesňami, ako „Chvála ti za svetlo, hrejivé Slnko, hej“. Tento posledný Slnovratový obrad – neobrad , pretože to bolo úplne voľné a prirodzené splynutie duší,  prerástlo do nového dňa. Pre mnohých to bol prvý deň na väčšej ceste.

-rc-

Podobné články:

Oslavy Letného slnovratu 2015 - obrazová reportáž - Ladomíra

 hlavná strana