časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná stana

Slovenské národné povstanie z rôznych uhlov

ODDÁVNA PO NEDÁVNO (1.časť)

30.8.2011

Ak sa máme vnoriť do dejín na sklonku 2. svetovej vojny, potrebujeme si trochu pripomenúť niektoré súvislosti.  

V roku 373 podľa dostupných letopisov prišiel sa sťažovať na území Slovenska nad Dunajom kvádsky kráľ Gabin, a to proti výstavbe ďalších rímskych pevností na Dunajom. Keďže Rimania označovali vtedy všetkých naddunajocov ako Germánov (Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov, Slovensko očami cudzích, SAV, 2002), vôbec nie je jasné, akej národnosti boli naši Kvádi. Vieme však, že žili na Slovensku a že po vražde svojho vladyku Gabina zaútočili na Rím a že sa tohto protiútokuku zúčastnili aj mnohé ženy.

V roku 871 dal franský Karolman uväzniť  nitrianske knieža Svantopolka. Nitranskí Sloveni si vzápätí za vladyku zvolili z kniežacieho rodu Slavomíra ktorý viedol viedol proti „nemeckým“ vojskám povstanie.  Frankovia prepustili Svantopolka (Svätopluka), aby ten porazil Slavomíra a udržal ich kontrolu nad staroslovenským územím. Lenže Svantopolk sa tajne spojil so Slavomírom a Sloveni pod ich vedením porazili Frankov, ktorých podľa letopisov z koňov zhadzovali kyjakmi i ženy. Bolo to jedno z najstarších dokázaných slovenských povstaní.

Po založení centralistického uhorského štátu tzv.“svätým“ Štefanom 1.), ktorý vojensky a mučením protivníkov ovládol Uhorsko a zaviedol katolícke náboženstvo a poddanstvo, bolo na Slovensku (v Hornom Uhorsku) množstvo povstaní. Väčšina z nich bola spoločenského (sociálneho) a duchovného rázu. Jednym z týchto povstaní bolo v čase už rakúskej- habsburgskej monarchie i povstanie Rákocyho ( polovica 17.storočia), prebiehajúce hlavne na území Slovenska. Tohto povstania sa  podľa niektorých dejepiscov účastnil svojou „zbojníckou“ činnosťou aj Juraj Jánošík. 

V rokoch 1848-49 bojovali pod vedením Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana, Janka Francisciho, ale i za strhujúcej účasti Janka Kráľa a ďalších obrodencov tri výpravy slovenských povstalcov, ktorých cieľom bola občianska i národná sloboda. Podstatné množstvo povstalcov, hlavne v prvej výprave, tvorili slovenskí roľníci a gazdovia, ktorých sa netýkalo zrušenie poddanstva. Toto slovenské povstanie bolo nasmerované proti maďarizačnému útlaku, ale aj proti pretrvávajúcim prvkom nevoľníctva.

V boji proti maďarizácii, za občianske i národné slobody pokračuje i Milan Rastislav Štefánik. Ten, súc vedcom i mysliteľom, napriek slabšej telesnej schránke vstupuje v čase pre Slovensko rozhodujúcom do armády, až nakoniec ako generál (francúzsky)  vedie česko-slovenské légie v 1. sv. vojne a zachraňuje ich na Sibíri z komunistického obkľúčenia. Presvedčený o potrebe autonómie  Slovenska, Moravy a Podkarpatskej Rusi (Štefánik I., II., Blaho, Pavlu, Osuský) po roztržke s Edvardom Benešom umiera (4.5.1919) pri návrate do vlasti.  Česko-slovenskí legionári bránia Slovenské územie pred inváziou komunistickej Maďarskej republiky rád (jar 1919).  

Avšak hneď na to, tesne po Štefánikovej smrti, z ktorej viní pragocentrických vodcov, uskutočňuje na jar 1919 cestu na parížsku konferenciu o povojnovom usporiadaní, po ktorej je uväznený v českom Mírove. Jeden z dvoch hlavných slovenských povstalcov je pochovaný na Bradle, druhý je uväznený v Mírove. Niekdajší Hlinkov spolupracovník Vavro Šrobár sa na rozdiel od Štefánika a Hlinku správa ticho, úslužne  a pokorne a má miesto ministra ministra v československej vláde. Na takmer dve desaťročia je otázka slovenskej samosprávy zmrazená.

Ž.slav  

-pokračovanie-  

podobné články od pisateľa:

Bol Svätopluk slovenským kráľom? Bol slovenským? A bol kráľom? 

Prečo Štefan kráľ za svätého vyhlásený bol -  AKO IŠIEL VAJKO ZA KARIÉROU

Slovák, čo poprel slovenský národ - MASARYK: PRVÝ SLOVENSKÝ PREZIDENT

hlavná stana