Tá sila je v nás. Tak sa volá najnovší album piesní vedomca, výrobcu ľudových nástrojov a šíriteľa prírodného duchovna Žiarislava. V utorok 14. decembra predstavil ukážky zo svojej najnovšej hudobnej tvorby v trnavskej Kalokagatii.

Žiarislav žije na odľahlom mieste v lesoch pod Poľanou, ale s Trnavou ho spájajú silné väzby. Ako Miroslav Švický tu ešte pred pár rokmi pútal na seba pozornosť predovšetkým mladých ľudí svojím hlbokým ponorom do pôvodnej kultúry starých Slovanov.

Aj keď je jeho príbytok pri Kokave nad Rimavicou typickou samotou, kam sa zatúlajú aj medvede, nežije osamotený. Stará o svoje kone, kozy, psy a ďalšie zvieratá, ale predovšetkým ostáva v priamom či duchovnom kontakte so spriaznenými ľuďmi, ktorí tiež vyznávajú súlad človeka s prírodou.

Vianoce Žiarislav, Miro Švický, vníma ako duchovnú jednotu starých slovanských a odvodených kresťanských osláv zrodu nového života po zimnom slnovrate. Mená praslovanských bohov symbolizujú sily a živly, ktoré určovali kolobeh ľudského života odnepamäti. S odsudzovaním výdobytkov civilizácie je však vedomec Žiarislav opatrný. Sám sa nevyhne používaniu auta a podobných vymožeností, zdôrazňuje však nevyhnutnú mieru spotreby a rovnováhu vo vzťahu človek – príroda.

Niektoré svoje piesne sprevádza hrou až na sedemnásť vlastnoručne nástrojov od bubnov – dobov z vydlabaného kmeňa cez ozembuch, hrkálky a píšťaly až po husle. Názory a učenie Mira Švického sú svojrázne, rozhodne však pozitívne v jeho viere, že hrozná vojna človeka proti prírode sa skončí remízou – definitívnym poznaním agresora, že ak prehrá príroda, definitívne prehrá aj on.

BENJAMÍN ŠKREKO