 |
|
|
časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna |
|
|
TOKAJ JE NÁZOV SLOVENSKÉHO PôVODU |
6.sečeň.r.10 |
|
Naši maďarskí susedia si radi veci patentujú. Napríklad bryndzu i parenicu, ktorá sa vyrába parením syra, chceli si prisvojiť ako maďarský vynález. Klobásy čabajky považujú za maďarské aj Slováci, i keď ich vyvinuli slovenskí krajania v donedávna slovenskom meste Békešská Čaba. Najnovšie sa nezaoberáme parou ani parenicou, ani „kolbás“ – klobásou, ale sladkastým putňovým, či samorodým (po maďarsky szamorodym) vínom Tokaj. Na to, aby sme vedeli, akého pôvodu je slovo „szamorode“ (neštepené) víno, etymologickú príručku snáď nepotrebujeme. Tokaj ako vinárska oblasť je vo väčšej miere na maďarskej, v menšej na slovenskej strane. Mohli by ju teda za svoju považovať v duchu Versaillskej zmluvy obe strany. Právo používať túto obľúbenú značku si so súhlasom EÚ nedávno „natvrdo“ privlastnila Maďarská republika a slovenskí výrobcovia vín toto označenie podľa Únie používať nesmú a už ani nepoužívajú. Etymológia (koreňoslovie) mesta, vrchu a oblasti Tokaj je podľa najuznávanejšieho jazykovedca v tejto oblasti, Jána Stanislava, slovenská. Ján Stanislav vo svojom neuveriteľne rozsiahlom a podrobnom dvojdielnom spise so širokou mapovou prílohou Slovenský juh v stredoveku (Národné literárne centrum, 1999), uvádza niekoľko zemepisných názvov v dnešnom Maďarsku, ktoré sú slovenského pôvodu a ich základom je slovenský koreň „tok“. Predovšetkým staroslovenské označenie „tok“ je súčasťou slova "veľtok", či „potok“, ktoré Maďari od Slovákov prevzali v podobe „patak“. Takýchto potokov je v Maďarsku neúrekom. Tohoto pôvodu je aj riečka Takta (Tokota) – voda pri Tise a pri Tokaji. K osade menom Toka priraďuje Ján Stanislav novohradský vrch Tokaj. Vrch Tokaj sa nachádza i v abovskej a hlavne – zemplínskej stolici, kde vidíme dnes zaujímavú vŕškovskú viničnú oblasť. Názov Tokaj podľa neho skladá sa zo slovanského koreňa „tok“ a sufixu „aj“ . O tom, že osídlenie oblasti Tokaj je slovenského a slovanského pôvodu, nasvedčuje rad podobných príbuzných názvov, ako Tokajík (okres Stropkov), Tokajka (samota pri Hlohovci v nitrianskej stolici), ale i srbochorvátsky Tokaljak, Tokov, Tokiči, alebo v Bulharsku Tokačka. V týchto súvislostiach je namieste poznámka, že Ján Stanislav (1904 – 1977) je považovaný vo svojom odbore (etymológii) za vážneho vedca nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. „Slovenský juh v stredoveku je veľmi významné dielo“, uznal aj maďarský odborník Lajos Kiss. Pravda, koreňoslovie (etymológia) vyhľadávanej a v zahraničí známej viničnej oblasti, pôvodne slovenskej, je jedna vec a medzinárodné právo je vec druhá. Tak, či onak, vinohradnícka oblasť Tokaj bez ohľadu na koreňoslovie je na oboch stranách štátnej hranice a kým Maďari ju označovali ako Tokaji, Slováci ako Tokaj. Slabinou slovenskej diplomacie a tiež aj vinárskej „politiky“ je, že si stále pýta povolenie od maďarskej strany, akoby sme ešte stále boli v Uhorsku, a nesústreďuje sa na šikovné medzinárodné pôsobenie a (seba)vedomé tlačenie etikiet, tak, ako to robia maďarskí susedia. -slav
tento článok vysiel aj v časopise
|
|
