časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná stana

Svedectvo z vedomeckého tábora roku 11

1.8.2011

A vďaka tejto stránke som sa ocitla na vedomeckom tábore, začiatkom leta roku 11. Po úmornej, niekoľkohodinovej ceste vlakom a pešo asi 4km z Kokavy ma ešte čakal výstup cez les na horu. S námahou a lapajúc po dychu v sparnom teple leta som konečne došla do cieľa. Oči mi padli na asi stredne veľké gazdovstvo v kopci sadené a pár ľudí ponorených do práce. Zvolala som na nich: „Som tu dobre, stredisko Na Medzi?“ a hneď prišla kladná odpoveď. Žiarislav ma prišiel privítať a dostala som ponuku na osvieženie sa hadicou, no to som teda musela vyzerať, upotená, udychčaná, ale šťastná, že som konečne dorazila do cieľa. 

Osvieženie vodou vyzeralo asi tak, že ste sa ocitli v jednoduchej kúpelni pozostávajúcej z vane na tráve obkolesenej závesmi pre trochu súkromia a ľadovej vody z hadice alias sprchy. V takom teple sa tomu proste odolať nedalo. Osvieženie, že na to len tak rýchlo nezabudnete. Bolo to super. Po takomto občerstvení som pridala ruky k dielu a robili sa prípravné práce na tábor. Keďže tohto roku bola účasť väčšia ako po iné, bolo potrebné urobiť ďalší stôl, naukladať drevo, dať do poriadku prístrešky na spanie, a tak sa pomedzi zoznamovanie a vítanie prichádzajúcich bytostí dávalo všetko na poriadok, aby tábor mohol začať so všetkou parádou. Nastal večer, a s ním aj večera, chválenie darov a delenie doma upečeného chleba a Ladomírinej preslávenej bryndzovej nátierky, uvítanie bytostí a oboznámenie sa s programom tábora. Žiarislav nám objasnil pravidlá na gazdovstve, čo robiť a čo nerobiť, aby sme náhodou neskončili s otlačkom kopyta kdesi na zadnici, a potom čo je dovolené a čo zas nie. Každý ďalej predniesol svoje priania, čo by si chcel vyskúšať zo svojej zručnosti a aké vedomstvá ho zaujímajú. Po malej rozprave sa išlo spať. S čelovkou na hlave spolu s pár súkmeňovcami som zamierila do senníka, moja, a nielen moja, prvá noc v živote na sene. Najprv trocha obava z alergickej reakcie, no kupodivu čuch sa prispôsobil silnej vôni sena a čoskoro nato som sa ponorila do sna. 

A ten trval sedem dní, ale nie, žartujem. Zobudili sme sa do snečného rána a hybaj behom na konskú lúku premazať kĺby, natiahnuť svaly, dať na miesto chrbticu a poriadne rozdúchať živu v divotancoch, pozdraviť Slnko a vyrovnať živly v sebe. Nabudení a plní sily sme sa rozbehli dolu do horského potoka umyť sa a pripraviť telo, dušu aj ducha na Deň. A takto začínal každý deň. Po cvičení raňajky, po raňajkách napínanie súsekov, vedomstvá (prednášky o vedomectve) a pri zručnostiach uvoľňovanie súsekov. Spevom sme sa oduševňovali, hovormi upevňovali vedomie, smiechom utužovali radosť v nás a rozjímaním budili Ducha. Život Na Medzi ubiehal vo svojom rytme a my sme mali pocit, že sme tam odjakživa. Každý mal svoje miesto a svoje zaradenie, kým jeden vyrezával lyžicu či misku, druhý vyšíval, iný sa cvičil v lukostreľbe, ďalšiemu pod rukami vznikala píšťala. Niekto išiel dumať na lúku, ďalší zberať bylinky, iný na huby. Poniektorí sa aj dojiť kozy a ostrihať ovečku naučili, iní vedomeckú hru pri vymetaní hnoja vymysleli. Bolo, že to radosti a veselosti, no aj vážni sme boli a mozgy naše napínali, svoju svargu kreslili a dumali nad sebou, čo zlepšiť, čo ubrať, živly v sebe vyrovnať, sny sa naučiť rozlišovať a svoju národnú históriu lepšie spoznať, jazyk svoj lepšie uchopiť a vedome ho používať. Každý je vedomec, len to vedomie treba v sebe objaviť a na to slúži cesta k sebe, dovnútra, k duši, k duchu. O tom a ešte veľa o inom sa diskutovalo. Keď sa z vážnych tvári opäť úsmev zračil a slnko za horu zapadlo, pri ohníku to len hudbou a spevom znelo, dokonca aj film sme jeden večer na plátne vzhliadli. Až nastal posledný večer a s ním aj obrad. Žiarislav nás prekvapil s tým, že nám odovzdal zodpovednosť za prípravu obradu. To ste mali vidieť, bytosti na začiatku trochu zmätené, ale keďže sme boli na vedomeckom tábore a vedomie treba používať, zrazu sa práce rozdelili a prípravy boli v plnom prúde, bytosti si začali čosi uvedomovať. Aj keď nás dáždik kropil, neklesali sme na duchu a prípravu ako tak ukončili, zišli sa pri vatre a neisto začali vytvárať atmosféru na obrad. Pravdu povediac, bolo to všelijaké, ešteže sa hlavný obradník nad nami zľutoval a prišiel na pomoc so svojím oduševneným spevom a hrou na husle a obrad konečne nabral obrátky a živu ako sa patrí. Až kým sme boli všetci naladení na tu správnu nôtu a bubon chytil ten správny tón, divy začali spievať a obradník vydymil priestor aj nás, duchovne sme sa vyčistili a mohli nastať postrižiny, jedna bytosť prijala meno a potom, potom sa už len spievalo, jedlo a tancovalo, niekedy aj pomedzi kvapky, ktoré sa s väčšími či menšími prestávkami na nás hrnuli.

A nastal deň rozlúčky, rozcítení a s vďakou v srdci sme sa pomaly lúčili s tým, že sa čoskoro všetci znova stretneme, či už Na Medzi, na koncerte, alebo len tak v meste. Niektoré priateľstvá sa vytvorili, iné utvrdili, stretli sme sa všetci tí, ktorí sa stretnúť mali a prežili to, čo sa prežiť malo.

Chvála Bytosti za ohlas, lebo takto som našla Vás.

Natália

26.7.11 Z VEDOMECKÉHO TÁBORA ROKU 2011 - obrazové svedectvo TU

hlavná stana