SOKOLIAR - strieborné kovanie - Staré Mesto (obdobie Velkej Moravy)

Muž na koni s odznakom moci v pravej ruke a dravým vtákom na ruke ľavej. Z viacerých znakov vyplýva, že ide o vznešeného muža. Štylizovane tepaný kov nedovoľuje presne rozlíšiť, či jeho účes je prostovlasý, alebo má na bokoch hlavy zapletené vrkoče. V každom prípade má výrazne dlhé vlasy.

Gazda z Madačky - Novohradské vrchy (1926) - K.Plicka

Muž zo stredojužného Slovenska má vzhľadom na svoj vek veľmi dlhé vlasy. Zapletené sú do vrkočov. Takto upravené vlasy nezavadzajú gazdovi pri práci, vietor ich nefúka do tváre. Vlasy sa v tej dobe zvykli chrániť olejom alebo tukom, aby sa nelámali a aby ich popol, alebo prach nerozcuchal a aby „nezdredovateli“.

Muž v kožušku - Spišská Magura (1.pol.20.stor.) - K. Plicka

Starší muž  má polodlhé vlasy jednoducho „zaistené“ baranicou. Aj tento účes bol pomerne bežný. Kratšie vlasy u nás už bežné neboli. Ruskí mužíci, či sedliaci a poddaní iných národov nosili krátke vlasy zastrihnuté podľa nádoby (hrnca), alebo inak.

Tono Kečkár - Hriňovský učiteľ (súčasnosť) - A. Trebuľa

Učiteľ z Hriňovej príde niekedy do školy takto a s deťmi hovorí o starých zvykoch a spôsoboch života predkov. Medzi žiakmi je veľmi obľúbený. Na snímke má v tejto oblasti kedysi najčastejší mužský účes – „kečki“, teda vrkoče. Mohlo ich byť 4 alebo aj viac.

Jánošík bol len jeden z miliónov dlhovlasých Slovákov 

Paľo Bielik ako najobľúbenejší predstaviteľ filmového Jánošíka. Jánošík nebol medzi ostatnými Slovákmi dlhovlasou výnimkou. Naopak, takýto účes bol celkom bežný. Toto je úplne normálny účes.

Slováci z hornej Oravy (1847)

Uhorsko (podľa niektorých „Krajina u hôr“) patrilo oproti západným monarchiám určite k slobodnejším krajinám. Ak zemepán alebo iný vládca stretol niekde na horskej ceste vzpriameného Slováka s dlhými vlasmi, mohutným klobúkom, troj – štvorprackovým opaskom, zľahka sa opierajúceho o valašku, rozmyslel si, či sa ho pokúsi zbytočne šikanovať. Kým v horských oblastiach Slovenska bola valaška pomerne bežným doplkom nešľachticov, niekde v Japonsku, alebo v Anglicku, sa takéto čosi u poddaných netolerovalo

pár z Oravy (pol.19.stor.) / pár z dolnej Oravy (1847)  

Dlhé vlasy dobre držia pod klobúkom aj bez ďalšej úpravy. Kým u dávnych Slovenov bol klobúk zriedkavým javom (viď okrúhly klobúk na soche štvortváreho Svantovíta), Slováci si klobúk veľmi obľúbili a dodnes patrí ku kroju. Spolu s dlhými vlasmi sa stáva okrem iného aj odznakom dôstojnosti a zvrchovanosti. Na kresbe vidíme aj dva vrkoče, ktoré má muž zapletené od spánkov, pričom vzadu má vlasy rozpustené. Tento účes bol už u starých Slovanov veľmi obľúbený a predstavuje prechodný stav medzi prostovlasým účesom a úplnými „kečkami“. Účes je veľmi praktický (bočné vrkoče zabraňujú vlasom „padať“ do očí, pritom však ostatné – rozpustené vlasy doĺňajú celkovo pôsobivý vzhľad, ktorý pôsobí nepomerne majestátnejšie, ako vzhľad dnešného bankového úradníka. No uznajte.

pár zo Zvolena (pol.19.stor.) / pár z Važca (1847)

strážca severnej vatry - (Slnovrat 2008)

Mnoho mládencov dnes nosí dlhé vlasy. Nemusí to byť len prejav rockovej západnej kultúry, často je to vedomý, alebo podvedomý vnútorný pravzor sily. Tí, ktorí podľahnú tlaku šedého okolia, po ostrihaní spravidla zovšednejú, priberú a stratia iskru v oku. Ženy, ktoré ich k tomu nútia, sú zväčša buď ustrašené, alebo mocichtivé. Mnohým sa však páčia práve takýto.

nová krv

Tento chlapec hrdo nosí účes Slovena, ktorý je poistený slovanskou čelenkou. Popri vrkočoch čelenka bola pred klobúkmi najčastejším doplnok voľne rozpustených vlasov.

kováč z Nitry (súčasnosť)

Vrkoč typu „konský chvost“ kedysi nebol bežný, lebo neboli gumky a vzadu si ho chlap ťažko uviazal. Tento mladý muž má jednoduchú koženú čelenku, ktorá zabraňuje, aby mu pri práci padali vlasy do tváre. Len blázon by mohol tvrdiť, že dlhé vlasy sú prejavom zženštilosti. Však sa naňho kuknite.

tesár z Hrušova (2008)

Štyri vrkoče vraj vylepšujú priestorovú orientáciu. Vedecky dokázané to zatiaľ nie je