časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna |
|
|
|
-pokračovanie- Psy sa povaľujú už dva dni nažraté a na plošinke sa povaľujú ohlodané kosti. Celú noc štekali smerom do hory. Vôňa mäsa musela prilákať dravca, ktorý sa cítil byť nenasýtený. OVCA ZÁPLATA – šitá druhý raz Z vrchárskeho zápisníka, Žiarislav píše |
27.1.15 |
Ráno pribehli ovce. Dve z nich boli krvavé. Záplata stála pred dverami domu, prudko dýchala a zadné nohy mala skrvavené. Bodka ležala pri stajni a mala skrvavené predné nohy. Bola na tom horšie. Zablatená až na chrbte, čo by nič nebolo, ale hruď mala vyhryzenú tak, že medzi prednými nohami mala kožu roztrhanú a poranené mala aj prsné svaly. Otvorená rana bola veľká nie menej , ako ľudská ruka od nepravidelných hryzancov, takže šitie v našich podmienkach neprichádzalo do úvahy. Človek ovcu pomojkal, upokojil, dali sme ju do priečinku v kozej stajni, jedlo a pitie a čerstvo ustlali lístie z prichystaného zásobníka na zimnú podstielku. Niekoľko len stála a málo jedla. Záplata mala jednoduchšie zranenie, ale azda viac rizikové. Na vemene mala vyhryznutú dieru, ranu v tvare Y. Vyzerá to na psa, alebo vlka. Jedného. Žiadna ovca nechýba, svorka by isto niečo strhla. A teraz, pred zimou, už sú vlky zosvorkované. Veľký pes, ktorý zvládne mohutnú ovcu strhnúť na zem a dohrýzť ju na hrudi. Jeden taký bol neďaleko v noci pustený. No nič, stalo sa, spravíme, čo sa dá. No poď , Záplata. však tym máš meno podľa toho, že ťa už raz človek zošil, keď ti zastrihli do kože pri letnom strihaní. Táto rana je horšia. Človek berie pinzetu a krivú trojhrannú ihlu, tiež niť stočenú v krabičke s čistiacou tekutinou. Takéto potreby tuto, na vrchoch, potrebujeme, kým by sem prišiel zverolekár, už by sa rana šiť nedala. Tuto poď , Záplata, do strungy, tuto máš, aha, šrotík, musíš niečo vydržať, pre istotu ťa priviažeme. Lada drží ovcu za zadné nohy. Človek ju šije v stoji. Šitie trvá takmer pol hodiny, už má stuhnutý chrbát. Nenáhli sa a pozorne šije steh po stehu, uzlí jeden uzol za druhým. Ešte raz odstrihnúť niť . Napnúť ju dvoma rukami a vtlačiť do zárezu na ihle. Ihla sa zacvakne, niť je dnu. A teraz posledný steh. Prepichnúť kožu ostrou trojhrannou ihlou, prejsť zospodu do druhého okraja rozstrhnutej kože, vtlačiť ihlu, treba riadne a presne zatlačiť a keď sa ukáže jej hrot na správnom mieste, šikovne ju prevliecť skôr, ako ovca šklbne nohou a vytiahne ju z rany. Aha, šklbla, ale ihla zostala prevlečená, človek stihol uvoľniť pinzetu a pustiť oblúkovitú ihlu. No, tak teraz ešte jeden uzlík, niť odstrihneme. No, ty si šikulka, že si prišla k dverám a vydržala si aj šitie. Človek ju hladká po hlave. Pre istotu ju dá do stajne. Zabehne do domu, opáše sa a vybehne do stráne. Obehne pozemok dokola a zakrátko nájde obe miesta napadnutia. Poznať ich podľa vytrhanej, bielej strste, ktorá svieti. Záplatu chcel strhnúť na pasienku pri salaši, ale mu ušla. A tuto, aha, pri mostíku cez úval, v bačorinke, strhol Bodku a hrýzol ju, kým sa v mokrom snažila postaviť. Tu je aj srsť a stopy veľkého psa, alebo vlka. Skôr psa. Hm. Ešte dobre, že to nebol hnedý chlpáč, to by už asi šitie nepomohlo. Tohto roku sa tu pohybovala medvedica ale udržala dobré susedské vzťahy. Záplate sa rana rýchlo hojí. Nedlho po zašití porodila dve jahniatka. Uživila obe. Zašitie pomohlo. Keby mala vemeno roztrhané, kojenie by jej mohlo spôsobovať bolesti a jedno, alebo obe mláďatá by to mohlo stáť život. Včera sa jej človek pozeral na ranu, už je celkom zhojená. Dohladka. Krása. Nádhera. Záplata sa chodí k človekovi pomaznať. Pohladkať. Pomojkať. Ona rozumie, že aj keď to bolelo, človek jej pomohol. V zásade to bolo ľahšie šitie, ako keď kedysi Borke, obrovskej čuvačke, zašíval tlapku. Na chodidle mala rozrezaný „vankúšik“ z tvrdej kože a šil ju obyčajnou krajčírskou ihlou, nabrúsenou na osličke. Vtedy ju zvalil na bok, pritlačil telom ku stene a šitie bolo tak bolestivé, že bolestne skučala, vila a len-len že človeka nepohrýzla. Odvety má človek na gazdovstve aj riadnu zverolekársku súpravu na šitie. Chvála divom, rana sa hojí aj Bodke. Stajňa už nesmrdí od hnisajúceho mäsa a veľká, mokvavá rana sa postupne sťahuje. Bodka sa chystá na pôrod. -Pokračovanie nabudúce- Podobné články: 20.1.15 NECH DUŠU PRÍJME VŠEDUCH - VŠETKO JE V KRUHU Z vrchárskeho zápisníka 25.2.14 BOLA TO OVEČKA, ČO STÁDO VODILA..... Z vrchárskeho zápisníka 29.6.12 KUČIERKA PREŽILA O CHLP Z Vrchárskeho zápisníka
|
|