časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná stana

 

INDIÁNI OPäŤ NA VOJNOVOM CHODNÍKU (časovka)   

1.7.2009


O čom mlčala väčšina slovenských médií a prečo

Bolo to podobné, ako inokedy a inde. Prišli firmy, ktoré chránil štát, aby zničili
prírodu a spáchali ďalšiu genocídu, ktorej obete sa pomníkov nedočkajú. Tentokrát
šlo o posledné prírodné kmene v povodí Amazonie v krajine zvanej Peru. Firmy sa
chystali zaútočiť na posledné pralesy najprv s cieľom ťažby ropy, plynu. Ťažba podľa
domorodcov, farmárov a pozorovateľov mala rázne narušiť nielen život prírodných
Indiánov, ale aj životné prostredie, ktoré je podmienkou prežitia domorodých
národov.  Od apríla Indiáni protestovali voči postupu vládou chránených zahraničných
firiem.  Indiáni sa po bezvýsledných snahách  postavili na  odpor blokádou ciest
vedúcich k ťažobným cieľom. Ich protesty krvavo potlačila polícia. Začiatkom júna
prebehli vo svetových médiách správy o vyše 50 mŕtvych a ďalších nezvestných. Obe
strany zadržiavali zajatcov.  Medzi obeťami bolo najviac Indiánov, vrátane štyroch
detí,  ale padlo aj vyše dvadsať policajtov. Policajti vyťahovali z nemocníc
ranených Indi ánov a podľa očitých svedkov ich hádzali do nákladných áut. Počet oznámených
mŕtvych pravdepodobne nie je úplný, keďže je stále dosť nezvestných.  Zranených
bolo podľa oficiálnych údajov vyše 150 Indiánov a vyše 20 policajtov. Vyše 70
Indiánov bolo oficiálne zatknutých alebo zadržaných.  Podľa zdrojov Indiánov a
humanitárnych organizácií policajti strieľali v miestach nepokojov do demonštrantov
i akýchkoľvek indiánskych skupín a to bez preverovania cieľov a aj z vrtuľníkov.
Prezident vyhlásil štátny smútok za 22 policajtov, ktorí mali byť zabití oštepmi a
mačetami. Za zabitých Indiánov a ich deti smútok vyhlásený podľa dostupných správ
nebol. 
K Indiánom sa pridali aj miestni farmári, podporili ich odbory a katolícka cirkev.
Verejná mienka sa postavila proti prezidentovi. Genocída ďalších prírodných národov,
ale i  prírody, zvierat, pitnej vody, sa sa tentokrát nekonala. V každom prípade,
príliš mnoho ľudí vystúpilo proti prezidentovi Alanovi Garcíovi, ktorého mnohí
označili za vraha. Prezident pred letným slnovratom odvolal zákony umožňujúce
zničenie pralesa a kmeňov, pre ktoré je les domovinou. Odstúpil predseda vlády
Yehude Simon. Prezident sa ospravedlnil. 

Zaujímavé, ako tento masaker obišli slovenskí mienkotvorní strážstrážcovia slobody a
demokracie. Prečo?  No, to je predsa horúci zemiak. Oni sú uzavretí v zúženom
politickom priestore, akoby nasadení  za slobodu podnikania hlavne a proti
"nacionalizmu" a "socializmu", ktorý jej podľa sploštenej politickej vedy bráni.
A pri zjednodušenom a plošnom náhľade sa im môžu javiť títo  Indiáni ako
"antikapitalistickí". Bránia svoje spoločné, kmeňové, a teda národné, sťaby
socialistické práva a bránia sa pred "slobodnými podnikateľmi", ktorých naši
mienkotvorní strážcovia velebia ako mecenášov slobody a demokracie. Žeby to bolo
také jednoduché? Možnože to je celkom inak. Možnože si tento masaker a  boj čírou
náhodou nevšimli. Možnože sa rozhodli sabotovať novopečený zákon, podľa ktorého je
trestné spochybňovať genocídu. Tak, či onak, je zaujímavé, že tí, ktorí tak zúrivo
pretlačovali nezávislosť Kosova, ktorú si prial ich "veľký brat", majú k slobode
amazonských Indiánov slepé oči. 

Tentokrát prírodní vyhrali. To je dobrá správa. Horšia správa je to, že takéto útoky
sa zvyknú opakovať. A stačí, aby len raz vyhrali tí druhí, a máme tu jeden ďalší,
malý, zákerný, ututlaný holokaust bez pomníkov. Otázka národných slobôd pôvodných
obyvateľov Ameriky stále nie je uzatvorená. Začiatkom  sedemdesiatych rokoch
dvadsiateho storočia bolo vojenskou silou a zatýkaním potlačené vyhlásenie
nezávislosti Siouxov v Južnej Dakote, ku ktorému došlo na Poranenom kolene pri stom
výročí masakry Siouxov štátnymi zložkami počas prírodného náboženského obradu. V
osemdesiatych rokoch bojovali Mohavkovia v kanadskom Quebecku o kúsok rezervácie, na
ktorom podnikatelia stavali golfové ihrisko. V tej dobe začínalo bublať povstanie
zapatovských Indiánov v Mexiku. V Brazílskom povodí Amazonky bolo zmasakrovaných
niekoľko desiatok Indiánov kmeňa Janomamov. Dvadsiate storočie sa začalo pomerne
pokojným vývojom. Severoamerickí Indiáni sa začali nazývať "pôvodnými Američanmi"
(Native Americans) a začali bojovať právnymi prostriedkami. Irokézi si presadili prvky
kmeňovej samostatnosti bez výrazných medzinárodných súvislostí. Pred zimným
slnovratom minulého roku sa pokúsila bez výrazného úspechu o vyhlásenie štátnej
nezávislosti skupina Siouxov, vlastným menom Lakotov (Republica Lakotah)
vypovedaním nedodržaných zmluv so Spojenými štátmi, ktoré v devätnástom storočí
Lakotovia s Američanmi uzavreli. 

Prečo sú Indiáni pri dosahovaní svojich cieľov spravidla neúspešní? Jednym z dôvodov
je stav rozpadu ich kultúr. Iní dôvod je malá početnosť kmeňov, čo platí v prípade
amazonských, i severoamerických Indiánov. Akiste veľkú úlohu zohráva aj nedostatočná
orientácia v štátnom práve, čo platí hlavne v prípade Indiánov s udržiavanou
prírodnou kultúrou. Je to akoby slepá ulička - ak by sa vzdelávali dnes bežným
civilizačným spôsobom, stratili by hĺbkovú prírodnú kultúru, ktorú dnes toto
vzdelanie potláča, a teda možno by sa vedeli brániť, ale nemali by čo brániť. 
Dnes amazonskí Indiáni uspeli. Za cenu preliatej krvi.  Čo ich čaká zajtra? 

V prípade peruánskych dvoch "nekontaktovaných", teda prírodne žijúcich indiánskych
kmeňov, môžeme hovoriť o ich dvojakom záujme. O záujme národnom (kmeňovom) v širokom
kultúrnom význame a o záujme prírodnom, ktorí s ich kultúrou hlboko súvisí. Že nás
sa to vôbec netýka? To je povrchné len zdanie. 

Ž.Slav
1.2.12  Amazonskí Indiáni sa stále bránia Domorodci z kmeňa Mashco-Piro  zaútočili na strážcu
národného parku a zabili zveda, ktorý ako jediný ovládal ich jazyk. Na turistov vystrelili varovné šípky. 
video: Survival International
 

                                       

 hlavná stana