časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna |
|||
|
|||
Hromadná samovražda? V Dunaji vylovili vyše 100.000 eur - Aleluja, ľudia skákali do vody! |
7.12.15 |
||
Keď sa deje „Devínske budenie“, tí otužilejší, veď ide o jesennú rovnodennosť, sa okúpu v Dunaji. Možno pritom počuť aj také výroky, že „Dunaj je slovanská Ganga“. Pravda, v Rakúsku už dávno nežijú západní Slováci a Slovinci a ani po Slovenoch v Blatnohrade (Balatonsku) a iných dnes už maďarských krajoch veľa slovanských osídlení nezostalo, podobne ako v Rumunsku, snáď by sa to dalo zmeniť na „Dunaj je naša Ganga“, v zmysle, (stredo)európska. Akože Vyšehrad 4 a spol. (Nie)div sa svete, o dunajskom kúpaní pustovníkov sa nikdy nepísalo. Janko Litvák sa priznal k citovému vzťahu k dunajskej riave v titule svojej knihy slovami „Pijem vodu z Dunaja“. Ani to sa nestalo masovým kultom, pisateľ ostal hoc úctyhodným, no predsa len okrajovým čítaním na brehu Dunaja, mimo súčasných slovenských pútnických miest. „Dunaj Duní a vlnou za vlnou sa valí“, písal kedys´ Samo Chalúpka, azda naznačujúc spätosť dunivej rieky s duchom Slovenov (presne tento tvar použil vo svojom pôvodnom rukopise). Mladší Johann Strauss oslávil Európsku dunivú a vlnitú veľrieku valčíkom s celkom „neválčivým“ názvom „Na krásnom Modrom Dunaji“. Začiatok skladby zjavne oduševnil Roba Grigorova pred skladbou s Peterajovým textom Posledný valčík pre Európu. Jeho apokaliptické - koncosvetové videnie, či radšej to nazvime varovanie, by neprivolali sme zlého, by mohlo byť mostíkom ku včerajšej správe z Viedne:
Ale čo, ak by v tom naozaj bolo nejaké „škodlivé sektárske zoskupenie“, čo ak boli ľudia metajúci sa vo vlnách Dunaja pod jeho vplyvom? Ako napríklad keby mal „u nás“ internetovú stránku, predajca škodlivých potravín a nápojov, nejaký Megdonald a pod., oddelený (sektovaný) od iných firiem, tak by ho ako škodlivé sektárske zoskupenie slovenská tajná služba (ne)bodaj zrušila? Fíííha! No, Dunaj by asi tajná služba nezrušila. Možnože by sa ho snažila pripraviť na spoplatnenie. Ale čo, ak sú u nás naozaj nejaké také sekty, ktoré uctievajú peniaze? Napríklad nejaké ustanovizne, ktoré by robili z peňazí kult, propagovali ich, vycapovali by ich v reklamách, ťahali by ľudí za nos a za peňaženky, úžerne by ich zdierali a potom by ich zadĺžených vystavovali exekúcii, také sekty tu nie sú, však nie? Ako odpovedala v tom vtipe žaba bocianovi, čo sa chystal na žaby s veľkými ústami. : „Óle, bocion, tu toké žoby nio sú“. Predstavte si, že dnes už nikto tu nekrstí deti v rieke. Ale k vôli peniazom, no nenamočís sa? Pre oiro? Neskočíš do Dunaja? Veríš, alebo neveríš? No a ak sa vrháš za svojim kultom do vĺn mrazňového Dunaja, oddelený od suchých chodcov, no uznaj, nie si sekta? A nemohla by to byť škodlivá sekta? Nikto sa nepodchladil? Otužovali všetci postupne a pravidelne? Dávali dobrý príklad deťom? Plávali v súlade s prúdom? Odovzdali z vody desiatok? Je to sekta? Niéééé. Kdežeéééé. To sú predsa len naši peňažníci. Hľadáš sektárov? „Ole, tu tokí nio sú“. Podobné články: Ako to myslel premiér so sektami a štátom?
|
|||