časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná strana

Logistické centrum, NATO, islamskí teroristi, Západ, Rusko a my

Tak uvažujme, ako sa zariadime

rozhovor so Žiarislavom v sobotu 14.11.15

20.11.15

RC: Prezident SR požiadal vedenie NATO o masívnu pomoc. Prečo?

Žiarislav: To by sa bolo opýtať jeho, prečo žiada o masívnu pomoc, keď na Slovensku sa vlastne nič nedeje. Okrem toho, že Slovensko odmietlo kvóty na prisťahovalcov, ktorý chcú ísť do Nemecka a iných západných krajín. Slovensko nevyvíja žiadnu zvláštnu vojenskú činnosť a zapája sa do nej len poskytnutím ženijných jednotiek, ktoré vyberali v Juhoslávii a na Blízkom východe zo zeme míny vyrobené v Amerike. Zdá sa, že prezident tu chce jednoducho pozvať zložky NATO,  vieme, že NATO je v podstate pod vedením USA. Vyzerá to ako snaha dostať Slovensko pod priamejšiu kontrolu USA v dobe, keď tento pokrivkávajúci spôsob neprináša Európe želanú bezpečnosť. Z hľadiska občianskeho by sme mohli povedať, že je škoda, že ten, čo tu pozýva cudzie vojská, neostal pri sprostredkovaní obchodu so spotrebnou elektronikou. Západným supermarketom sa to hodilo a našincom to až tak nevadilo, ako pokusy o zriaďovanie základní cudzích vojsk na slovenskom území.  Je to proti vôli veľkej väčšiny občanov, ako sa ukázalo aj pri jeho nedávnej snahe zriadiť pod Tatrami muničné sklady NATO. Z hľadiska dlhodobého prežitia našej kultúry je dôležité, aby sme si riešili svoje vlastné veci, pokiaľ je to možné sami, a bezhlavo sa nezapájali do cudzích nemúdrych vojen, lebo na to môžeme doplatiť.

Slovanské kmene v našich oblastiach pred pôsobením logistických centier Druhej ríše. (zdroj: Školní atlas čekoslovenských dejin, kol.autorov , Kartografie n.p., Praha 1971)

Z dejinného hľadiska?

Isteže. Cudzie vojská na našom území boli v dvadsiatom storočí na pozvanie od roku 1968, keď sem niekoľko politikov pozvalo sovietske vojská a aby to naoko vyzeralo medzinárodne, prišli aj ďalšie jednotky zo strany iných štátov spojeneckého vojenského združenia. A toto pozvanie, ktoré sa naplnilo, nám prinieslo zmenu vývoja spoločenského zriadenia a pohyb smerom k nášmu neprospechu a k prospechu inej veľmoci. Niečo podobné by sa z istého hľadiska mohlo začať aj dnes. Vlastne sa to už začalo. Zmenili sa strany. Slovensko bolo nejaký čas pomerne zvrchované, ale vazalské duše ho dostávajú do menej svojprávnej polohy.

S akým cieľom?

Cieľ tých, ktorý vedú ono vojenské združenie, je napríklad udržať si, alebo aj upevniť, azda aj posilniť svoje postavenie a ovládanie veľkej časti pozemského sveta. Ukrajina je rozprplaná a v Sýrii, Iraku a blízkovýchodných priestoroch us. vojská strácajú silu. Neporiadok, ktorý tam vznikol, spustil vlnu prisťahovalectva smerom do západne Európy, aj s podporou síl USA. Takto sa podarilo Európu výrazne oslabiť hrozbou moslimského džihádu. Vznik Európskej únie mnohí vítali ako akýsi protipól Amerike. Nestalo sa. Európska únia v dnešnej podobe je Amerikou ľahšie ovládateľná. Európa nebola schopná vytvoriť dôveryhodnú sústavu vlastnej bezpečnosti. Namiesto toho sa stáva menej bezpečnejšou a menej svojprávnou.

Prečo sa tak stalo?

Z rôznych dôvodov, ale jednou z chýb je vynechanie spolupráce s Ruskom a jeho začlenenie do polohy zaostalého nepriateľa, ktorého si treba podrobiť. Táto taktika sa z viacerých dôvodov vyvŕbila ako nešťastná. Rusko, aké je, má svoju silu a i keď je v iných vývojových podmienkach, ako Západ, dokonca aj ako my, je to jedna z podôb európskej civilizácie a je to aj jeden z európskych pilierov, aj keď to tak Západ nevníma. Isteže Rusko sa správa niekedy ako veľmoc prekračujúca hranice správania bežných štátov a medzinárodnéh práva, čo ale robí napríklad i USA alebo Británia. Európa bez Ruska nevie byť bezpečná a dnes si to Západ už začína uvedomovať. My ako vazalský štát západu si možnosti spolupráce s Ruskom prehodnotíme až potom, čo si ich prehodnotí západ.  Sme zasa kdesi na chvoste výhodných polôh a rozhodovania.

Počul si o včerajšom dianí v Paríži, o teroristických útokoch?

Áno, pred pár hodinami, robili sme v hore,  prišli dvaja redaktori a priniesli túto správu. Človek sa tomu ani príliš nečudoval, lebo ráno hovoril o svojom sne, v ktorom slovenská televízia odvysielala reláciu o ohrození krajiny a medzi riadkami boli správy o možnej zvýšenej bezpečnostnej ochrane. V poslednej dobe niektorí navrhovali zriadenie dobrovoľnej domobrany. Hlasy sa ozvali zdola, ale i z hora. Nejako to ide s európskou bezpečnosťou v poslednej dobe z kopca. Zatiaľ, kým tu nie sú cudzie vojská, sme v oveľa bezpečnejšom stave, než mnohé iné európske štáty a škoda by to bolo pokaziť. Kým tu nemáme pracoviská a základne cudzích vojsk, mohli by sme zvážiť iný postup zachovania bezpečnosti a nie že si tu niekto len tak pozve masívnu podporu cudzích vojsk. Isteže, máme tu cudzie rozviedky, nejakú aj oficiálne zriadenú a asi aj  pár cudzích vojakov, ale zatiaľ  to nie je také zlé. Netreba si mýliť NATO so slobodným združením štátov. Jednoznačne NATO vedú Američania a na území USA nie sú žiadne pracoviská pre slovenských a ďalších európskych vojenských odborníkov, ktorí by tam mali logistickú základňu. Nás pustia tak akurát niekde na cvičenie do mora. Nie je to rovnoprávny vzťah, je to vzťah nadriadeného k podriadenému. Hovorí sa, že kam príde americké vojsko, tam si chce ponechať základne. Nemusí to byť vždy tak ale z Nemecka, z východného, síce odišli sovietske vojská, ale v západnom boli od II. svetovej vojny americké vojská a tie sú v Nemecku doteraz.

Môže nás ohroziť aj logistické stredisko?

Z dejinného hľadiska môže. Začiatkom druhého tisícročia , až do novoveku, boli logistickými strediskami Druhej ríše opátstva, biskupstvá. Boli to duchovno-politické a vojenské strediská zároveň, čo pripomína dnešné  logistické vojenské stredisko s podporou poplatných médií. Veľkonemecká ríša ich zriaďovala na územiach polabských Slovanov. Tí boli najprv vyhladení Karolom Veľkým  na západnom brehu rieky Labe a v priebehu druhého tisícročia ich ríša vyhladzovala cez Labe až po Odru  krížovými výpravami, lebo Slovania sa nechceli vzdať pôvodného slovanského duchovna a zriadenia. A spolu s pokresťančením ich karolínska ríša  potom hneď ponemčila zákazom slovanského duchovna a jazyka, aj pod trestom smrti. Teraz je pravdaže iná doba a sú iné prostriedky mocenského boja, ale kde je cudzie logistické stredisko, tam môžu byť už na druhý deň aj cudzie vojská. Amerika a Západná Európa strácajú silu. A keď veľmoc stráca silu, nebýva zdrojom bezpečnosti a niekedy sa nerozpakuje v záujme udržania moci potisnúť nepokoje na cudzie územia.

Vidíš to tak že Západ jednoducho padá?

Nehovorí, že padá, ale že stráca silu a istotu zemského vodcu. Pre nás by ani nebolo dobré, keby Západ nejako zrazu padol. To by nebolo dobré pre nikoho v Európe, lebo by vznikol úplný neporiadok a všetko by sa začalo rútiť. Ale dejú sa zmeny a západ a aj my sa im budeme musieť prispôsobiť. My máme obvyklú nemoc – buď sme západ, alebo východ. Strácame seba. Nevieme sa nájsť. Nevieme si označiť naše záujmy a ciele. Politici majú to svoje módne rozčlenenie podľa tých svojich moderných strán, ale čo z toho je naozaj naša kultúra? Do Európy sa hrnú moslimovia a zrazu sme všetci akože kresťania, to je naša akože obrana. A čo naša pôvodná duchovná kultúra – nie biblická, ale pôvodná prírodná? No dobre, je tu kresťanstvo, ale už nič iné tu nie je? Toto je naša nemoc, že nevidíme znova svoju podstatu. Zabúdame, že aj kresťania kedysi robili  samovražedné útoky. Vytínali posvätné stromy a dúfali že keď ich pri bortení svätostí zabijú, že sa stanú svätými. Je to síce iné, ale v niečo podobné, ako moslimský fanatický monoteizmus. Tak nejako skončil napríklad Vojtech z rodu Slavníkovcov. Zabili ho pruskí Baltovia, lebo im vytínal sväté stromy. A to ho najprv upozorňovali. Keby tu niekto vytínal v stredoveku kostoly, asi by ho nikto neupozornil a okamžite by ho zabili.

Niektorí sa na západe obávali, že prisťahovalci im zoberú prácu. Ukázalo sa však, že sú aj väčšie nebezpečenstvá - pretláčanie svojho náboženstva a to aj atentátmi. To asi nepredpokladali tí, čo chceli pomáhať utečencom.

Tu už asi nejde len o presadzovanie náboženstva. Útok na Cherlie Hedbo, ďalšie útoky a včerajšie atentáty sú len začiatok diania, ktorého koniec nevidíme. To, že americká detmetalová skupina zažila na parížskom koncerte skutočne detmetalovú noc, je len smutný vtip spoločenskej  krútňavy.  Kruhy Islamského štátu majú jasnú taktiku. Teraz ukázali znovu v Paríži svoju silu. Budú vykrikovať, že Alah je veľký a budú verbovať nových bojovníkov. Budú tam naberať na sile. Majú ciele. Nie ako západ – udržať sa. Nie, oni sú pravá invázna kultúra a tak sa aj budú správať. Aj keby bol v Sýrii a Iraku porazený Islamský štát, budú sa snažiť prenesť svoj boj inde.  Amerika so svojimi logistickými strediskami tu ťažko nepomôže. Pod kontrolu dostane leda ak nás.  Zdá sa, akoby jej loď v stredozemnom mori len ochraňovala presuny ďalších prisťahovalcov z Blízkeho východu a Afriky, medzi ktorými sú aj teroristi, čo už pred časom hlásili ruské zdroje, ale Západ to odignoroval. Blíži sa zima a masy prisťahovalcov budú nespokojné, dosť toho očakávali... Či ich Nemecko a celkovo Západ uspokojí viac, alebo menej, z ich radov nastúpia noví bojovníci džihádu a ich hnev sa obráti proti Európe. To je zákonité. Rozptýliť sa ich nepodarí, lebo sa rozptýliť nechcú.  Vrátiť ich Európa nehodlá a teda sa budú držať v kopách. Bojovní islamisti sa určite chystajú  vyvolávať plošné nepokoje a potom sa budú snažiť zhlukovať a časom vyhlasovať na západoeurópskej pôde svoje územia. Už teraz sa do ich sídlisk neodvažujú ani štátni zamestnanci. Im juvenilná justícia len tak ľahko deti nevezme. Po páde dvojičiek bola Európa ešte stále pomerne pokojným územím, ale dnes už nie je. Podarilo sa im to silne rozprplať.

Čo s tým môžeme robiť my?

Západ je teraz jemný ohňovzduch s vodou pre všetkých a islamisti sú silný  ohňovietor s vodou len pre svojich. Je tu teda podobnosť živlov ale nevyváženosť nasmerovania síl. A preto  islamisti celkom ľahko obsadzujú a narúšajú Západ. Sloveni môžu na to postaviť vodozem dovnútra  s ohňom pre udržanie postavenia a rozvojom vlastnej vybudenej vedomej sily, teda skutočne pôvodnej drene.

Dá sa to nejako zrozumiteľnejšie?  

 Slováci sa môžu snažiť, aby udržali svoj priestor pre rozvoj svojej kultúry a môžu sa pritom spájať ako zvrchovaný národ so susedmi, ktorí môžu mať v niečom podobné stanoviská. Pritom si cieľavedome a neochvejne  pestovať pôvodnú kultúru, s úctou k iným. Tiež by sme mali mať ako národ dohody s veľmocami, ale nie také, že sa len vydáme napospas cudzím záujmom.

S veľmocami, teda aj s Ruskom?

Isteže aj s Ruskom. Je to tiež veľmoc. Ale určite nie len s Ruskom. A určite so všetkými susedmi.

Niektorí vidia slovanskú kultúru tak, že sa spojiť s Ruskom...

To je práve ďalšia jednostrannosť, spoliehať sa slepo na Rusko a myslieť si, že sa môžeme len tak k nemu privinúť a to nám pomôže. To bolo už aj za Štúra a za socializmu. Ak sa niektorí, snažiaci sa o obrodu slovanskej kultúry, na Rusko spoliehajú a dúfajú v slovanské zjednotenie pod Ruskom, tak treba povedať, že to by pre nás nebolo dobré. My sme v inom prirodzenom kultúrnom vývoji, ako Rusko. Napríklad u nás keby tancovali nejaké pankáčky v kostole a vykrikovali by nejaké tie svoje hysterické heslá, ako sa to stalo v Rusku, tak by nedostali osem rokov natvrdo ale možno len nejaké napomenutie alebo pokutu. Určite by ich na letisku nenaháňali kozáci s bičíkmi... Rusi prešli z cárskeho samoderžavia do komunizmu a teraz sa tam vyvíja čosi medzi socializmom a štátnym kapitalizmom, veď to sa vyvíja už aj na západe,  všetko je to pochopiteľné a zákonité, ale to tiež nie je vedomecký štát. Napríklad štátne náboženstvá v Ruskej federácii sú pravoslávie, islam, budhizmus a judaizmus. Je to monoteistická zbierka. Putin necvičí systemu, ale karate, nie je to romantický obranca slovanského panteizmu, je to racionálny štátnik, ktorý má dohody s cirkvami. Zachránil Rusko pred rozvratom, avšak Západ si neuvedomil, že rozvrat svojprávneho Ruska by ho krátkodobo posilnil, ale potom by sa Európa začala pod vplyvom nerovnováhy rúcať. Z hľadiska svetového vývoja je zaujímavé, ako Rusko nedávno narušilo americké postavenie prinajmenšom na Blízkom východe. My sme ale Slovensko, so svojou kultúrou a duchovnou obrodou, ktorá sa tu začala pred rokom 2000 nezávisle od Ruska. Naše vedomectvo nespájame so štátom, ale je to kultúrna záležitosť. V rusku si slovanstvo bežne spájajú s ruským štátom a to je z nášho hľadiska prinajmenšom celkom iná vec.  Tam kolujú v určitých kruhoch také báje, že všetci Slovania boli kedysi Rusmi... To aj napríklad v Srbsku, niektorí tvrdia, že všetci Slovania by sa mali volať Srbmi. Je to nie tak zriedkavý jav, nakoniec aj v Maďarsku ktorísi píšu, že najstaršia reč je maďarčina a z nej vraj vznikli ostatné a čoby sme sa tomu čudovali, keď v Nemecku doteraz doznieva predstava "indogermánskej jazykovej skupiny"... My sme slovanská prirodzená kultúra, ale nie sme ruská. Môžeme byť bratmi s inými národmi, ale nemali by sme byť podriadení. Máme svoje vývojové stavy a tie by sme mali rozvíjať ako svojprávny celok. Takto by mohli uvažovať aj mnohí Česi a iné národy. Je to nakoniec prirodzenejšie, ako sa stále na niekoho vešať a potom byť sklamaný z nenaplnených predstáv.  Z nášho hľadiska sme my stred. A mali by sme sa toho držať, držať sa svojich záujmov, označiť ich, radiť sa o tom vo veľkoobčine. To je otázka ducha a nie  otázka telesnej veľkosti. Sú aj menšie národy počtom, či rozlohou. Anglicko je bez keltských krajín maličké, Švajčiarsko tiež nie je obor, severské národy sú nepočetné. Ak by sme vybudili veľký duchovní náboj, ani by nenapadlo niekoho zavolať sem len tak cudzie vojská, lebo by mu Slováci dali hodinovú výpoveď.

Je teda Slovensko bezpečné?

Záleží, ako si vlastne bezpečnosť predstavujeme, Teraz je naša bezpečnosť priamo úmerná nášmu vedomiu,  prebudenosti a pripravenosti. Spravodajské zdroje prinášajú zvesti o ozbrojených útokoch vo Francúzsku a o iných dôvodoch na nepokoj. Šíri sa duch vojny. My by sme mali vo svojich dušiach pestovať ducha mieru a vyrovnanej sily. Čistiť sa od násilia, ktoré sa cez spravodajstvá dostáva do našich duší. Spravodajcovia si robia svoju úlohu, isteže, ale mali by sme si uvedomiť, že náš duchovný stav je závislý od údržby našej duše. A teda pestovať si svoje vedomie, silu, vnútornú vyrovnanosť, pomôcť aj iným k tomu, aby sa stali rovnovážnejšími. Urobiť základné bezpečnostné opatrenia. Z hľadiska živlov Západná Európa dopláca na prebytok živlu vetra. Multikultúrna politika neustálych pohybov je vietor, ak je krajná, je to krajný vietor, ak spôsobuje krajnú nerovnováhu živlov, je to druh extrémizmu. A toto môže vyvolať opačné krajnosti, opačný extrémizmus. Opačné krajne vybudené živly.

Hrozí to aj na Slovensku? Čo môže pomôcť bezpečnosti našej krajiny?

Ono sa to môže diať v prírode kdekoľvek a Slovensko je tiež v prírode. Zatiaľ je to tak, že sa to tu presúva, ako sa zvykne presúvať móda, zo Západu a trochu oneskorene. Čo nám dáva trochu času na zmúdrenie.  Slovensko zatiaľ nie je nejakou duchovne povznesenejšou krajinou. Ale netreba prepadať panike.

Náš vývoj je úplne pochopiteľný. Človek mal vystúpenie v Brne a Prahe, v Prahe sa domáci sťažovali, že je tam korupcia, že pri stavbe tých cestných tunelov tam preflákali polovicu peňazí ... No, človek nemusí byť stavbár ani ekonóm, ale vyzerá to tak, že tam majú podobné ťažkosti, ako my.  Maďarsko a Poľsko na tom lepšie nie je. A Západná Európa vôbec nie, prestáva byť bezpečným miestom pre život. Samozrejme, prečo by sme nemali byť lepší, ako sme? Prečo by sme nemali byť vedomejší? Vedomstvo nám pomôže, aj v našej bezpečnosti. Pracujme na tom. Ale s pokojnou hlavou. Niektorí kričia a plačú, akí sú Slováci fašisti a ľudáci, že sem nechcú pustiť migrantov, ktorí tu aj tak nechcú ísť... Také tie hysterické výlevy, akí sú Slováci necitliví rasisti a nackovia, keď sa nechcú správať podľa nápadov vodcov Únie, ktorá mimochodom tie svoje multikultúrne experimenty dnes veľmi kriticky prehodnocuje. Inak kultúra je v podstate podobnosť v rôznosti. Každý sme trochu iný a toto vedomie  je v podstate tiež prírodná multikultúra, ale prirodzená. Keď niekde začnete robiť experimenty s miešaním kultúr, či už ide o invázne lienky, klieštiky či boľševníky,  alebo o inváznych nabrúsených monoteistov, tak tu už tá prírodná rôznosť znovu trochu trpí pod náporom krajnosti. Áno, svet sa nezrúti, aj keď sa tu trochu otepľuje a kde-tu to vybuchuje, hviezdna sústava, Mliečna dráha ostane zachovaná. Ale naše bezprostredné životné prostredie trpí.  Niektorí sú tak veľmi precitlivení na nepochopenie svojich otvorených myšlienok, ale vzápätí bez rozpakov vedia necitlivo vraziť do tváre iným nadávky, ktoré sú často mimo podstaty veci a ešte si myslia, že akí sú oni dobrí a tí druhí zlí. Áno, človek na vedomom chodníku môže byť v priateľskom postoji k ľuďom akéhokoľvek vyznania a nevyznania, teda aj k moslimom. Jasničko, v pohodičke. Ale v rámci dodržania prirodzenej rovnováhy sa môže voči určitým živlom, či silám chrániť. Povedať - odtiaľ potiaľ. So všetkou úctou k inakosti. Nepochybne sú medzi prisťahovalcami priateľskí a čestní ľudia. A nepochybne sú medzi nimi aj teroristi a ľudia, ktorí sú, nazvime to, vo veľmi neistom stave vývoja. A teda je správanie sa domorodého obyvateľstva až tak veľmi nepochopiteľné? Ak chceme s ľuďmi pracovať, musíme ich najprv pochopiť. Až potom môžeme zlepšiť stav vecí. Áno, v duši sme deti Zeme, obyvatelia Všehomíra, môžeme byť bytosťami so Slnkom v srdci, aj keď ho nekreslíme za každou vetou. A súčasne, so všetkou zodpovednosťou, môžeme chrániť svoju krajinu tak, aby sa naša kultúra, naše kultúry mohli ďalej vyvíjať. No tak zvažujme, ako tomu napomôžeme.

Zhovárali sa -RC- (Vidimír, Ladomíra, Zoran a Ivan)

Podobné články:

2.10.15 Islamizácia nás postavila pred otázku hĺbkového panteizmu. JASNÁ ISKRA BOHOV!

4.9.15 NECH SA O UTEČENCOV STARÁ NATO? V kvetinovej „púnskej vojne“ majú navrch „Kartáginci“

 hlavná strana