![]() |
|||
časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna |
|||
|
|||
Najmladší vrchár otvára ruky, smeje sa a spieva Tato, daj mu fukara! Žiarislav píše: Z vrchárskeho zápisníka – Malý vrchár |
16.10.15 |
||
Pupočná šnúra v pokoji tepala na hrudi šťastnej mamičky. Keď dotepala, človek ju podviazal a prestrihol. Najmenší vrchár neplakal, ani keď ho človek umýval vodou. Vodu vylial pred domom na kríky vysutej hriady, na živé. Plodový koláč bol pekný, s malým vrchárom sme ho šli zakopať pod lipku, ktorú tu zasadil Ladin otec. Človek vykopal pri stromčeku jamu, vložil doň s úctou plodový koláč, urobili sme s malým vrchárom obrad chvály a mudru svetla a spoločne sme ho prikryli vrstvou zeminy na Veľkej Matke Zemi. Najmladší vrchár v pokoji cucal materské mlieko. Keď sme ho prišli zapísať na druhý deň k detskej lekárke, tá sa divila, ako Lada v pokoji sviežo chodí. Človek počul najmenšieho vrchára zaplakať poprvý krát až v ambulancii. Keď ho merali. Boli sme radi, že sme našli dobrú detskú lekárku, ktorá bola peknou udalosťou potešená.
Človek mu spieval. Spieval mu ťahavé piesne. Najčastejšie – Jak sa hora smeje, keď sa zeleneje... s výhľadom na horu. Vtedy aj keby plakal, tak prestal a užasnuto hľadel na vrchy. Túto pieseň počuje a vidí asi každý deň.
Niekedy aj plače – najčastejšie po kojení – bežné novorodenecké trávenie tým býva sprevádzané, kým sa u dojčaťa vytvorí istá črevná živina. Obyčajne na to detskí lekári dávajú lieky - tabletky, alternatívnejší či prírodnejší odporúčajú masírovanie brucha. Človek vynašiel prírodný, ale podstate účinnejší spôsob: Keď malý po kojení plače, teda keď ho bolí brucho, obyčajne ho vyzve Lada, alebo malý vrchár: „Daj mu fukara“. Človek malého zdvihne s vyhrnutým odevom a fukne mu do brucha ako keď sa fúka do tromity (alebo do didžeridy) dlhý, ťahavý zvuk. Viac, ako polminútový. Často stačí jeden, niekedy dva, výnimočne aj tri. Jednoduchšie je po kúsku sa nadychovať v čase vyfukovania kruhovým dychom s rôznymi zvukovými okrasami a takto mu trombitovať tesne pod pupok okolo minúty. Už pri začiatku trúbenia malý prestáva plakať, tvár sa mu postupne rozjasnieva a nakoniec sa šťastne usmieva, že bolesť prestala a tato sa naňho smeje. Malý vrchár sa o svojho bračeka stará. Nosí mu všelijaké hrkály, ukazuje zvieratká a občas mu treba vysvetliť, že najmenší ešte tak nerozoznáva, ale že sa teší zvukom a výrazom. Občas, keď najmladší plače v prútenom koši, alebo na pelechu v prístrešku, dobehne malý vrchár so slovami: „Mama, daj mu cucika a utišuj ho“, alebo „tato, daj mu fukara“.
Podobné články: 8.10.15 Malá veľká príhoda - Z vrchárskeho zápisníka 8.9.15 MALÝ VRCHÁR, DUCH A DIVADLO Z Vrchárskeho zápisník 20.10.12 Lesné jasličky - Z vrchárskeho zápisníka 1.10.12 GAŠTANY - Žiarislav píše: Z vrchárskeho zápisníka 28.11.12 „MALÝ TATO MAKÁ“ Z vrchárskeho zápisníka
|
|||