 |
|
|
časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna |
|
|
|
|
|
Prečo divosi nenosia ropné vetrovky a o
kožuchoch, ktorých pôvodní nositelia netrpeli Ž.slav píše |
30.1.16 |
|
Ako si tak človek spomína, ani si nespomína, že by si niekedy v živote kúpil kožuch. Najskôr to bude tým, že si kožuch nikdy nekúpil. Niektoré kabáty mal po starom otcovi, tie nosil rád. Jeden kožuch mu podaroval tanečník Milan, taký pomerne úzky. Redaktorka Erika tiež jeden darovala. Jak tak človek chodí naľahko oblečený, je možné, že v ľuďoch vzbudzuje ľútosť a darujú mu niečo na seba.
Nevýhodou je, že väčšinou taký núdzový kožuch niekedy celkom nesedí. Napríklad vo veľkej väčšine kožuchov sa nedajú zdvihnúť ruky. Keď človek vypne hruď, gombíky strieľajú. Kadečo praská, tu niť, tu tkanina, tu koža. A podobne. V prírode sú osvedčené voľné odevy, v ktorých sa dá hýbať, robiť všetko. Také kožuchy možno vidieť skôr v dejinných filmoch. Jeden taký kožuch mal vladyka Tauténov a tiež severský bojovník Rolo, ale strih odevu fiktívnej postavy sa nezachoval. Keby vtedy nemohli hýbať v kožuchu rukami, nejedného by to stálo život. Aj tuto sa treba niekedy obracať.
Človek dlho nejedol mäso a ani teraz na ňom nelipne, takže nečudo, že o kožuchu nepomýšľal. Po presťahovaní do lesa začal chovať kozy a pár oviec – na mlieko. Šil si odevy zo súkna. Ovca behá po stráni, rada, že je ostrihaná a ty sa hreješ v jej minuloročnej vlne. Krása. Nedávno sa človek zhováral s jednou vegánkou - aktivisktou. Opýtal sa jej, čo by sa stalo s domácimi zvieratami, keby boli všetci vegáni, teda že by nejedli ani mliečne výrobky. Napríklad čo by sa stalo s kozami a ovcami. Lebo veď vtedy spoznáš teóriu, keď ju aspoň v duchu naplníš celú. Tá aktivistka hovorila, že už sa o tom zo svojimi známymi rozprávali a že dospeli k tomu názoru, že tie domáce zvieratá by sme naozaj mali nechať vyhynúť. Človek poznamenal, že oni samé nevyhynú, lebo sa budú množiť. Priateľka aktivistka usúdila, že ich bude treba najprv vykastrovať, aby mohli odžiť svoj život a vyhynúť. Pretože trpia. Človek sa udivil a povedal, že to, čo sa deje v mnohých veľkochovoch, je hrozné. Ale že kozy a iné zvieratá, čo uňho bývajú vo voľnom chove, sú šťastné a trpia menej, ako ľudia v civilizácii. A určite oveľa menej, ako mnohí ľudia na Ukrajine alebo v Sírii. Aj tých by sme mali nechať vykastrovať a nechať vyhynúť, aby sme ich zbavili utrpenia? Však nie. Možno by bolo lepšie chovať zvieratá tak, aby zbytočne netrpeli. Inak bežne sa stáva, že aj srnka v lese trpí, ale len preto nemusíme iným spôsobovať utrpenie. Tak človek dume. Veľký duch Gándhí dal sľub, že nebude piť mlieko. Potom ochorel a doporučili mu lekári piť kozie mlieko. Choval kozu a pil mlieko, povedal, že svoj sľub vztiahol len na kravské mlieko. V Indii sú posvätné kravy, teda u hinduistov. Že by boli posvätné aj býky, to sme sa nedopočuli, teda pokiaľ nejde o bieleho byvola. Vieme, že obilie z určitého poľa, keby sme ho nechali žrať zvieratám a tie jedli, uživilo by menej ľudí, ako keby sme jedli samotné rastliny. Keď ale niekto chová v krovinatých krkahájoch ovce, alebo kozy, čo tam v strmine ožierajú šípy a trnky, koho tým oberá o chlieb? Keď si kúpiš umelohmotnú vetrovku z ropy zo zálivu, o čo viac pomôžeš Zemi, ako keď máš gubaňu z ovčej vlny, pre ktorú sa bežne nebojuje? Predsa aj dovoz "neživočíšnych" umelých látok a výrobkov, vrátane potravín, či už z Európy, alebo z Ázie či iných svetadielov, stojí množstvo životov zvierat zrazených, či inak zničených cestami. A stojí to tiež znečistenie vzduchu, vôd, morí, otepľovanie a teda aj ďalšie straty na životoch, asi aj vrátane ľudských. Teórie môžu byť zavádzajúce, ak človek nevníma svet taký, ako v skutočnosti je. Každý žije, ako vie za daných okolností. Tak človek dumal , keď odišiel pustovníčiť do lesnej samoty a tak dume i dnes. Ochraňovať ohrozené a týrané zvieratá je dôležité. Niekedy sa ale dejú divné veci, keď je povýšime pravidlá nad to, čo je. Slovenský Bulhar Nikola žije v Košiciach. Bol chudobný ako kostolná myš a aby mu nebola zima, nosil kožuštek z umelohmotnej "kožušiny". Keď chodil po Vianočnom trhu a hľadal niečo, čo nie je drahé, aktivista za práva zvierat mu ten umelohmotný kožuch postriekal farebným sprejom. Tomu sa hovorí smola. Počas rokov človek odkladal kožky. Keď zviera uhynie, už mu kožu netreba. Tu sa zdula koza, tam medveď zrazil kozu či ovcu. Nezriedkavé sú jarné úhyny, často so zimnou srsťou. A iné príležitosti. Keď odprevadí dušu nežijúceho zvieraťa, telo spracuje pre čuvačov a kožu odloží. Niektoré vypracoval v mydle alebo kyseline mravčej. Iné dal vypracovať kožkárovi. A tak sa zbierali. Z kostí občas vyrobíš píšťalky, z koží by sa dalo niečo ušiť. V tomto roku ušil človek viacero kožuchov. Všetky podaroval. Vidimír, čo je v učení, si po večeroch tiež zošil kožušťok, čo mu človek vystrihol z dvoch krásnych kožiek. Zimné, hnedé capie. Ľudia hádajú losa, kamzíka, vlka, jazveca i medveďa... A pritom je to cap so zimnou podsadou. Človek sa vyhýba, v rámci možného, umelým hmotám. Umelé hmoty tiež stoja životy zvierat i ľudí, kým sa sem dostanú z ropných zálivov. Vyrábajú sa z ropy a to je vlastne mok zo živých bytostí, vlastne už neživých. Ak niekto hovorí, že kožka je zo zdochliny, tak ropa a teda aj z nej vyrobená umelá hmota je tiež zo zdochlín, len dlhšie odležaných. Nejaké to geologické obdobie. Ak už použijeme niečo z tiel živých bytostí, tak aspoň s chválou a úctou. Ropa, keď ju ľudia ťažia, znečisťuje moria i zem, vlastne ľudia znečisťujú svet ropou. Petrochemický priemysel v podobe vetrovky. Bude ho divoch nosiť na sebe ako nejaký talizman? Keď nemusí, tak nie. Ani bavlnu človek už nekupuje. Bavlna sa dnes pestuje veľmi chemicky, priam pesticídne a herbicídne.. . Koľko mŕtvych zvierat pre pestovanie bavlny? Koľko chorých ľudí? Koľko zničených krajov? Rifle, bavlnené košele, tomu sa vyhýba. Má odložené ľanové a konopné baly plátna z tých šije košele, nohavice, vesty. Z ostrihanej ovčej vlny je súkno i gubaňa. A ešte sú tu tie kožky. Niekedy sa na nich díva rok, dva, kým príde videnie a kým z nich niečo ušije. Je to ako nejaká svätosť, pre tieto kožky žiadne zviera nepadlo. Zviera ak je mŕtve, už kožu nepotrebuje. Nie je lepšie ju využiť? Sám má len kožušťok z dvoch silne poškodených koží, sú polátané asi pätnástimi kúskami kožušiny. A vždy keď ušije kožušťok nový, zistí, že sa hodí niekomu inému. A tak človek šije a rozdáva kožušky tým, čo ich potrebujú. Nedávno ušil jeden rozopínací Lade, tá mala pod stromčekom na Svarožiča poukážku na neobmedzené šitie . Naposledy daroval jeden Vlkanovi. Bol taký do šeda, pristal mu k menu. Taká vzácnosť, to by nevedel predať. Aké peniaze by stála taká kožka? Cítil by sa trápne. Jeden známy mal stroj na šitie koží a nemal peniaze. Tak človeku navrhol, aby ho odkúpil. Človek vraví – kúpim ho, keď ukážeš, ako ten stroj šije. Musíš ho predviesť. No, dušoval sa, že stroj je dobrý. Ale ani opravár ho nevedel opraviť. A tak človek má v izbe stroj a šije ručne.
Malý vrchár odmieta umelé gombíky, čo mu ponúka Lada. „Taký prírodný kožuch, k tomu by išli prírodné gombíky. Tie z paroha". Človek sa usmeje nad malého náročnosťou a odloží štyri kúsky upravenej rohoviny z jelenieho zhodu na prevŕtanie. Spomenie si na slová jedného známeho, čo ľutoval, že nestihol vidieť rásť svoje dieťa. Tak sa bežne malému venuje aj v dobe, keď má dosť inej práce. No, teraz sa nejako oteplieva, ušijeme košele a nejaké gety. Tá zima je skutočne dobrá vec. Okrem písania sa toho veľa robiť nedá. Teda okrem práce s drevom. V tých mrazoch spustil javorca na husle. Jaseňa na rámový bubon, luk a lyže. Osiku na šindle a žrďové police. A v starom sade rakytu na včelie rámiky. Drevo počká do predjaria, v zime sa nesparí. Bazu na píšťaly ešte treba navyberať. Je skvelý čas na šitie. Ešte že tu máme zimu. Inak by hrozilo, že bude chodiť otrhaný. 20.2.16 - Zhromaždenie Gazdovskej obrody – Trnava Ku zhromaždeniu a vysielaniu Gazdovskej obrody GAZDOVSKÁ OBRODA - OBNOVA PRÍRODNÉHO HOSPODÁRSTVA - Celospoločenská výzva a gazdovské desatoro Podobné články: 18.11.15 Ako sa obliecť v chlade prírodne? 28.11.15 Vrchárova obuv, polozemnica a depka - Z vrchrskeho zápisníka 10.9.15 Zašívanie ako spôsob na prežitie - Z vrchárskeho zápisníka 26.7.15 UKULI SME NOŽE Z TRÁVY - Vyše sto výrobkov na tábore prírodných remesiel 12.5.15 Malý vrchár a drevený kôň - Z Vrchárskeho zápisníka |
|
Už
tu máme všetci kožušky, ale malý vrchár vyrástol z toho kožuška zo
zimných úhynov, čo človek ušil pred dvoma rokmi , aj kožky vypracoval.
A malý vrchár tiež chce mať kožúšok ako my a nechce chodiť vo vetrovke
ako mestský chlapec. A tak človek už dva dni šije. Taký vypracovaný,
s podšívkou a troma vreckami, lebo taký malý chlapec potrebuje so sebou
nosiť všakovaké nástroje. Malý vrchár si sám vybral kožky, čo sa mu
páčili a jednu aj na golier. No, ten golier ušiť , to vám je oštara. Ale
stojí za to. Teplý je. Hreje na krku. A zima tu je už pár týždňov
riadna. Ruky sa lepia na železo, keď ich máš vlhké.