K štátnemu sviatku Cyrila a Metoda

K štátnemu sviatku Cyrila a Metoda

Piateho klaseňa (latinsky júla podľa imperátora Julia) si pripomínajú zákonodarcovia Slovenskej republiky príchod východorímskych cirkevných vyslancov Cyrila a Metoda. Tento deň je štátnym sviatkom.

Z úcty k hodnotám predkladáme návrh uctiť si tento deň ako deň pamätný a nie ako sviatok. Znalci dejín pamätajú na byzanských vyslancov, ktorí v krajinách Slovienov zaviedli s kniežaťom Rastislavom proti vôli ľudu štátne náboženstvo a východorímsky politický režim.

Už dávno pred príchodom Cyrila a Metoda u Slovienov žilo učenie o láske k blížnemu. A to v podobe rodného duchovna a aj v podobe kresťanského dovozu (arianstvo, íro-škótske rády...). Až z neskoršieho boja východného a západného Ríma v podobe germánskej „druhej ríše“ a ríše byzanstskej sa zachovali rozsiahlejšie písomné stopy, ktoré boli zaznamenané „víťazmi, ktorí píšu dejiny“ a teda neboli cielene zničené.

Žiaľ, dejiny sú v tomto prípade výrazne iné, ako niektoré zachované povesti. „Zákon ľuďom“, teda cyrilometodsko-rastislavovský zákonník priniesol na Slovensku, Morave a priľahlých krajoch premyslenú a plošne právne ustanovenú diktatúru, ktorá znamenala zákaz rodného duchovna (aj uctievania strudničiek, svätohájov, posvätných stromov, pôvodných obradov, i zákaz kolied...). Trestom za prejavy pôvodného duchovna boli nielen tresty telesné a zmrzačenia, ale aj spoločenské týranie (zákaz jesť „pohanom“ pri stole s „kresťanmi“, niekoľkoročné nútené pôsty „o chlebe a vode“ a iné dnes už nepredstaviteľné a našťastie neprijateľné ohavnosti. K nim patrilo aj trestanie celých občín (dedín) až po konštantínom, Metodom Rastislavom uzákonnené „predanie občín“. Teda akési zákonno – nezákonné nevoľníctvo, ktoré ničilo duchovnú slobodu takisto ako demokratický spoločenský poriadok Slovienov, samosprávu aj prirodzené hospodárstvo v prospech obohateniu a diktatúry takzvanej duchovnej moci. Tieto skutočnosti sú dejinne podložené. Okrem zákazu pôvodného duchovna táto diktatúra znamenala súčasne právne zničenie pôvodnej slovienskej demokracie. Tento cirkevný prevrat znamenal začiatok vyše tisícročného obdobia temna. Ďalšie diktatúry boli v podstate len novelizáciami tejto prvej právno-neprávnej diktatúry. Od protislovenských zákonov a nariadení uhorských kráľov (zákaz pôvodného duchovna znovu a znovu opakovane ustanovovaný) až po diktatúru komunistickú, ktorá len vymenila, tak, ako predtým iní, niekoľko ideologických pojmov.

Môžeme si položiť otázku, či má Boh rád diktatúru a či je dobré oslavovať uzákonenie učenia lásky násilím. Vytvorenie slovienského písma hlaholského bolo politicky podmienené a aj tak uplatnené. Staroslovienčina v hlaholskej podobe, tak krásna a bystro vystihnutá, poslúžila okrem prekladu judaistického písma a evanielií v podstate len na ustanovenie diktatúry a šírenie vymyslenej podobu dejín, ktorej veria tí, čo do nich veľmi nevhliadajú.

Konštantín a Metod isteže verili, že robia dobre. Majú veľkú zásluhu na zostavení slovienskeho písma, ktoré nám dnes dáva neoceniteľné vedomstvá o reči a jazykovej kultúre našich predkov. Zato im česť a sláva. Lenže v skutočnosti nepriniesli ani Boha, ani vedenie o ňom, ani vieru v neho.To všetko tu bolo už predtým. Slovo Boh tu bolo dávno pred nimi, takisto, ako rodné duchovno.

Ak by sme ustanovili pamätný deň Cyrila Metoda namiesto štátneho sviatku, alebo by sme si v štátnom kalendári takisto, ako Cyrila a Metoda, uctili aj sviatok Letného Slnovratu, svedčilo by to o našom sebapoznaní, sebaúcte, ale aj o rozvoji duchovnej a spoločenskej kultúry.

S láskou, úctou a vedomím

Žiarislav