časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná stana 

V AVATARE NIE JE IBA SCI-FI, PRETO VATIKÁN „CHLADNE“ ZÚRIL,  Žs

18.sečeň.r.10

Takmer všetko sa už v rôznych farbách odohralo na Zemi

Tento film odsúdili (nielen) americkí konzervatívni pravičiari, ale tiež aj liberáli, ktorým asi vadí vo všeobecnosti národnooslobodzovací boj, v ktorom sú domorodcom načisto ľahostajné rifle a kokakola. A asi im vadí aj spoločenské (skupinové) vedomie (podľa nich je to len nevedomie) prírodných mimozemšťanov. No a obul sa do toho - čo čert nechcel (alebo chcel?) - aj Vatikán.

     Vatikánski hovorcovia sa nevyjadrili len k americkému pôsobivému filmu Avatar. Oni sa jednym vrzom vyjadrili nepriamo, ale priamočiaro aj ku všetkým prírodným národom Zeme, ako i k novodobým prírodným kultúram, a to ako to často býva, veľmi, veľmi naduto, spupne, pohŕdavo a navyše tak nevedomo, že oprávnene pobúrili verejnú mienku v celom svete. Boli by sme naozaj zbavení súdnosti, keby sme túto filmovú snímku pohŕdavo odstrčili len preto, že je holyvudská.

       Popravde povedané, tvorcovia filmu Vatikánske spôsoby celkom obišli, ostali vo svojich amerických priamych súvislostiach. Nezjaví sa tam žiadna postava nadutého a povýšeneckého križiaka, aké sú pri podobných inváziách do krajín "divochov" celkom bežné. Vzhľadom na americké skutočnosti vyznieva film ako silne kritická (a sebakritická črta) americkej obchodno-vojenskej mašinérie, a slúži to ku cti autorov, že dokázali takéto niečo natočiť skôr, ako tvorcovia z krajín, ktoré Ameriku tak kritizujú (inak šikovne popísal iné americké obchodno-vojenské skutočnosti tiež "vymyslený" thriller Manchuriánsky kandidát). Vo filme Avatar snáď nikto nevidí pozemšťanov ako pozemšťanov. Všetci v nich vidia Američanov. Výbojných, nadutých až nerozhľadených vesmírnych mariňákov, tak, ako sme ich videli v natočených i nenatočených dejinných snímkach o inváziach do Panamy, Grenady a iných krajín sveta, ale i v protiindiánskych vojnách na "svojom" území. Vojenská technika a neúcta nadovšetko. Dej filmu sa trochu podobá síce o niečo menej drastickej, i keď tiež krvavej tohtoročnej kapitalisticko-policajnej invázii do horného toku peruánskej Amazónie, ktoré sa skončilo pre lukmi a oštepmi vyzbrojených domorodcov výnimočne víťazne aj vďaka podpore "bielych ľudí" (písali sme o tom na rozdiel od "slobomilnej" slovenskej tlače v našich článkoch na Rodnej ceste: http://www.ved.sk/RCcasovka.peru.htm. Výhrada, že v povstaní je ako vodca zapojený Američan (spolovice v tele domorodca) - a to má byť chyba - nie je veľmi duchaplná, podobne, ako obvinenie z rasizmu (ktoré asi vymysleli tí, ktorí vás idú zažalovať, keď podržíte žene dvere). Vieme, že v dejinách sa podobné veci bežne diali. Siouxský bojový vodca Divoký kôň mal svetlé oči (bol miešanec), na čele odporu patagónskych Arakuánov bol svojho času beloch, Gándhí bol zčasti genetický Angličan a vyprášil Angličanov z Indie a na čele protiavarského povstania i úspešného boja Slovanov proti križiackym franským (teda nemeckým...) vojskám bol Samo z ich mnohonárodnostnej franskej ríše, podľa všetkého tiež miešanec. Napriek tomu skutočnosť, že sa mimozemské prírodné povstanie nezaobíde bez amerického "mariňáka" (bývalého člena inváznej námornej pechoty?), je po mnohých v tomto smere fantastických snímkach pozemských (Posledný samuraj a pod.) taktrochu podozrivá. Na druhej strane je pochopiteľné, že v americkom filme hrá hlavnú úlohu Američan, a nie povstalecký Slovák zo Zaježovej, alebo z Petržalky. Mimochodom, je možné, že tvorcovia naozaj potiahli niektoré veci z ruských sci-fi filmov, v tejto "brandži" by to nebolo nič výnimočné. To však, zdá sa, teraz nie je ťažiskom rozsiahlych prekáračiek.

       Film je teda zo škatuľky sci-fi. Avšak v podstate všetky javy popísané a zvýraznene vykreslené v tejto snímke, priamo súvisia so skutočnosťami, ktoré sa diali na našej Matke Zemi. Invázie a okupácie čistých krajín, kde žijú prírodné národy, čo vidia živu a uctievajú Rodostrom, Veľkú Matku, Všeducha, duše predkov, to predsa nie je o mimozemšťanoch, to je predsa aj o Slovanoch, Baltoch, ktorých začiatkom druhého tisícročia vyvražďovali poslovia Vatikánu a vyrubovali nám posvätné stromy a ešte aj teraz nám pľujú do očí, lebo im vadí, že znovu a znovu sa rodia deti prírodného srdca, ktoré nepotrebujú zbožťovať prírodu, lebo príroda je tak či tak pre nich posvätná, že sa obrodzujú i dospelí, ktoré odmietajú zbošťovať zbrojársky priemysel,kapitál, ale i tú násilým nám vnútenú zbožťovanú knihu a zlatú šibenicu, ktorej bozkaním okupanti po celom svete roznášali nákazlivé choroby i skazu prírodných kultúr. Je to o nespočetnom množstve znásilnených prírodných národov sveta. Pretože vyrúbanie posvätných stromov, ktoré šíritelia židokresťanského náboženstva s takou obľubou páchali prírodným národom a Vatikán takýchto fanatikov vyznamenával "rádom svätosti", vyrúbanie svätých stromov nie je o nič menší hriech, ako zbortenie kostola, lebo nový kostol sa dá postaviť za desať rokov, ale nový posvätný strom nie. Je pochopiteľné, že vo filme odstrelila obrovský posvätný strom moderná technika a že ho nerúbali sekerou, ako kedysi u nás Metod. Bolo by dobré, keby sme nečakali, kým prírodné duchovno obránia mimozenšťania, ale aby sme si ho ochránili konečne my, pozemšťania.

.

       O tom, že to, čo sa deje okolo Avataru, už nie je len otázkou filmového priemyslu, svedčia aj tieto výroky:

       Vatikánsky denník L'Osservatore Romano píše, že napriek "množstvu omamnej a okúzľujúcej technológie", je v ňom len niekoľko "skutočných emócií".

       Zaujímavé, keď nás vatikánski ideológovia poučujú o skutočných emóciách, veď oni a ich predchodcovia priamo viedli vyhladzovanie prírodných kultúr na Zemi – to nebol prejav emocionálneho mrzáctva? Skutočné emócie, veľmi zaujímavá duchovná veličina. Môžeme si len predstavovať, čo by asi na to povedali podľa vatikánskych príručiek upálené vedmy. Nie je prekvapivé, ale je to smutné, že ich to nedojalo, asi sa veľmi nezmenili. Nie je ľahké mať ich rád.

       Vatikán varuje pred myšlienkou uctievania prírody ako božstva, ktorá dominuje v snímke Avatar (2009). Miestny rozhlas a noviny kritizujú režiséra Jamesa Camerona za pohrávanie sa s ideou náhrady náboženstva vierou v prírodu - názor, s ktorým sa stotožňuje i pápež. "Za obrázkami toho nie je veľa," uvádzajú vatikánske noviny L'Osservatore Romano.

       Mimochodom, my, čo čítame aj iné, ako vatikánske dejiny, vieme, že najprv tu bola prírodná múdrosť ľudí a najprv tu bola viera v prírodné sily, najprv tu boli prírodné náboženstvá a až potom násilnými prevratmi a krvavými vojnami dočasne dosadené takzvané "jediné správne náboženstvo", ktoré po zrušení násilia dnes, ale upadá o niečo pomalšie, ako komunizmus, keďže tu bolo násilím udržiavané o niečo dlhšie.

       Film má podľa Vatikánu jednoduchý dej a je napriek silným vizuálnym efektom povrchný vo svojom ekologickom posolstve.

       Hm, jednoduchý dej majú všetky genocídy, vyvraždenie "pohanských" polabských Slovanov, podobne, ako masakry prérijných Šajenov, či amazonských Janomamov. Načo sa vôbec vyjadrovať k "povrchnému ekologickému posolstvu"? Namiesto vstupenky do kina si kúpte si odpustky a budete spasení...

       K téme prírody sa vyjadril aj samotný pápež Benedikt XVI. v odkaze k Svetovému dňu pokoja 1. januára. Hlava "vyvolenej cirkvy" sa obáva v premenu environmentalizmu na neopohanstvo. Varuje pred akýmikoľvek názormi, ktoré človeka zrovnávajú s inými žijúcimi organizmami v mene údajnej vízie rovnosti. "Tieto myšlienky otvárajú cesty novým mnohobožstvám s nádychom neopohanstva, ktoré vidia zdroj spásy človeka len v prírode," vysvetlil a dodal, že hoci množstvo zážitkov pokoja a mieru vedie cez kontakt s prírodou, správny vzťah medzi človekom a životným prostredím by nemal viesť k absolutizácii prírody alebo k považovaniu prírody za dôležitejšiu, než je ľudská bytosť.

        Niečo ako celostné vnímanie, myslenie v prírodných súvislostiach, chápanie človeka ako súčasti prírody je napriek (účelovej?) zelenej povesti pápežovi nevlastné. Chráňme "bohapustú" prírodu len a len preto, aby sme neskapali. Je také ťažké pochopiť aj dnes, v čase ohrozenia prírodnej rovnováhy a tým pádom aj človeka, že prírodné duchovno je prirodzené a užitočné, pre zachovanie života dnes nápomocné? A zase tá honba na pohanov, tentoraz na "neopohanov" (aká to nežná neotortúra). Označenie "pohan" je mimochodom dokázateľne hanlivé a teda môže byť chápané aj ako prejav šovinizmu. To by sme mohli chápať aj ako verejné porušovanie štátnymi zákonmi i medzinárodným právom zaručených náboženských a občianskych slobôd. Takže je asi naozaj len otázka času, kedy budú podané prvé trestné oznámenia zo strany ľudských bytostí, ktorí si ctia prírodu a odmietnu byť za to pohanené.

        Vatikánske médiá na aktuálny kinohit ... "Určite to nie je nástupca majstrovských sci-fi filmov z minulosti. Vyzdvihuje všetky tie pseudoučenia, ktoré robia z ekológie náboženstvo milénia. Príroda sa tu nejaví ako dielo, ktoré treba chrániť, ale ako božstvo, ktoré treba uctievať," zaznelo vo vatikánskom rozhlase.

        Vatikánski hovorcovia sa asi vyznajú v sci-fi, možno v tomto smere majú užité skúsenosti.

Áno, ako obvykle, táto páka už od časov nastolenia svojej moci (nezabudnime, že nie najdemokratickejšou a ani nie najnežnejšou cestou) určuje, čo je pravé učenie (samozrejme, jedine to ich) a čo sú nepravé – cudzím slovom - "pseudo" učenia. Samozrejme, najviac "pseudo" by mali byť prírodné duchovná, lebo tie sa znovu nejako rozmáhajú. Keďže šovinizmus (nadradzovanie sa nad iných) je nielen protiprávny, ale vo svojej podstate aj protikresťanský, bolo by dobre pouvažovať v širších súvislostiach, čo všetko je tu "pseudo".

V jednej veci sa ale Vatikán asi naozaj nezmýlil. Že duchovno tisícročia bude prírodné.

Žiarislav

 hlavná stana