 |
|||||||||||||
|
časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna |
|||||||||||||
|
|
|||||||||||||
|
BABIA JESEŇ SA KONČÍ. Zem zmrzla aj s kolmi. Na Medzi pribudli koly na päť prístreškov a ďalšie pestvá. Z vrchárskeho zápisníka - urob si sám Žiarislav píše |
30.12.15 |
||||||||||||
|
Končí sa babia jeseň. Posledný mesiac v roku vyvanul v blatnej nálade, aby v posledné dni starého časníka konečne zmrzlo blato. Po snehu ani chýru, len čo ranná inovatka v posledných dňoch potešila vrchárovo srdce. Znovu sa dá ísť na dvor v sandáloch, keď zem pekne zatvrdne a čižmy môžu ostať pri peci. Blatná nálada počas celého decembra, na ktorý tentokrát nepristane staroslovanský názov mrazeň, priala zemným prácam. Koly. Keď kôl stojí ako kôl v plote, je to dobré. Ale keď stojí tak pevne, že naň môžeš položiť strechu a ani silný vietor ju neodtrhne, kôl sa nevykýve, tak to je už vážne potešenie pre gazdovo srdce. Prístrešok prežije, ak doplníme koly. Človeku prišlo ľúto, aby prístrešok, čo tu stojí už zo trinásť rokov a rastie na ňom skalná tráva, padol. Postavil ho s pomocou chlapov zo smrekov z polomu, čo už rok tam boli zlámané a brala ich skaza. V polome mu to takmer rozlámalo kosti, takže to cez nalomené rebrá živo pamätá. Len čo koly v spodnej polovici opálil ohňom a šli priamo do zeme. Stačilo ich utesniť skalami a štepmi. Ten prístrešok označujeme ako spoločenský. Už by bol dávno zvalený, keby zadný rad kolov nedoplnil agátmi, opálenými a natretými olejom, zapustenými do úzkych a hlbokých jamiek s tenkou vrstvou betónu. Cez prístrešok netečie a tá trocha cementu skrytá v zemi stojí za záchranu takej krásnej strechy, čo celoročne je zarastená, či už do zelena, alebo v suchu do žltkava. Nekvitnú už na nej púpavy, ako po prvé roky, ale skalné ruže, to áno, to veru áno. Ani v silných dažďoch nepreteká. Ale prístrešok sa nahol , sotva badateľne, ale predsa dopredu a aj smrekové koly na slnečnej strane už tiež vyhnili. Dva riadne veľké, mohutné agáčové koly, začiatkom tejto zimy zapustené do metrových jám, znamenajú istotu. Opálené v pahrebe, natreté olejom, sú zárukou, že prístrech bude stáť ešte pekne dlho. Ak divy dajú priazeň a nie nejakú živelnú pohromu.
Ďalšia vec je prístrešok na stavebné drevo. Aby človek mohol pokojne stavať v stredisku prístrešky, potrebuje aj prístrešok na drevo na prístrešky. Drevo len tak pohodené na zemi, snehu, slnku a daždi a mraze, berie skaza. A tak po postavení prístrešku na palivové drevo, ktorý je rozšírením kolešne, vyhútal na kraji násypu dlhý, úzky prístrešok na guľatinu a rezivo. Jeho zvláštnosť je to, že z jednej strany je prístrech pevný, ale z vnútornej strany stoja koly v tuľajkách. V zemi sú rúry z nenáročnej , ľahkej hmoty v tenkých betónových prstencoch. Tento vynález človek používa v miestach, kde sa dá prístrešok zrušiť a potom zase obnoviť. Tak aj plot – nad stodolou – je snímací vďaka kolu v tuľajke. Keď zvážame seno, kôl stačí vytiahnuť z tuľajky, potom zas späť založiť a natiahnuť ľahučký plot, aby kone a kozy nezošlapávali svah nad senníkom a zhodenou hlinu nezahŕňali odtokový žľab, čo chráni stajne pred zatopením pri náhlom prívale vody, hlavne koncom zimy. Takto na vyťahovacích stredových koloch – sochách – stojí aj remeselný prístrešok. V čase zvážania sena stačí strhnúť strešnú plachtu, sňať stredovú krokvu a vystrčiť ľahké sochy, čo ju držia. Keď je seno dnu, na „ceste“ behom chvíle sa prístrešok obnoví. Prišiel Slnovrat a včely dostali darček. Dva podstavce, na ktorých sú na stráni zoradené úle, človek zabezpečil kolmi. Na ne pôjde najprv plachta, ktorá zabráni snehu a dažďom oblievať úle a ešte koncom zimy budeme stavať pevnú strechu – zatrávnenú. Včely bude pred úpekom chrániť vrstva zeme a trávy. V prírode to tak síce nie je, ale včely si hľadajú dutiny stromov vo výške 4 i viac siah a do takýchto kadlubov veruže neprší ani nesneží. Úle pod strechou vydržia dlhšie, ani tak neplesnivejú a ani sa tak v úpekoch neprehrievajú. Tak si človek povedal, že to by nemuselo byť zlé – úle kryté zelenou strechou. A koly sú to riadne pevné, časom sa dajú zahustiť. Tak pevné, že ak by na zemnú strechu spadla haluz zo starej vysokokmennej čerešne, ktorú človek z úcty nechce spíliť, prístrech by to mal vydržať a úle by sa nemali rozváľať po strmom svahu, ako sa to stalo v Kriváni, keď Drevan zbieral rozváľané úle a pichlo ho pritom 40 včiel. Vianoce po krásnom Slnovrate človek trávil kopaním jám na koly a osadením podpier z pevného dreva. Dub a agát vydržia najdlhšie.
Väčšinu kolov človek vrazil do zeme na prírodno - bez úprav. Kol zakresal do špica, predkopal jamu čakanom a zvislým čakanom, čo je čakan zavarený do železnej rúry. Potom do takejto jamy hlbokej na dve piade vybil ešte jamku železným borom, čo je železo na konci rozšírené a zašpicatené. Lepšie ako tyč (nemecky štanga), teda bor – ktorý sa borí. Do takejto jamy potom založil kôl a bil po ňom kyjakom, alebo opačnou stranou káľačky. Ak teda železom, tak je dobré, ak bijete kôl nie priamo, ale cez latu, ktorú drží druhý chlap. Aby sa kôl pri bití nerozštiepil, čo sa stáva najčastejšie, keď je drevo ešte mokré. Ak nieto pomocníka, lepší, ako sekera káľačka, je správne tvarovaný kyjak z tvrdého dreva. Hornú – širšiu jamu okolo kolu zasypete hlinou a upevníte kameňmi, prípadne ešte štepmi a odrezkami z kolu. Na menej náročné ploty, keď je veľmi mäkká zem, stačí predbiť koly železným, alebo dreveným borom. Železným, ťažkým borom vyrazíte jamku priamo jeho vlastnou váhou. Treba ho pritom roztláčať do strán.
Koly na trvalejšie prístrešky netreba špicatiť, ale im treba vykopať úzku a hlbokú jamu na osadenie. Primerane širokú, nie príliš, aby držal pevne. Podľa potreby tak na dĺžku ruky. Kopete zvislým čakanom alebo úzkou zvislou lopatou. Hlinu možno vybrať plechovkou alebo plechovým hrnčekom. Ak sa pritrafí väčšia skala, vytiahneme alebo obídeme. Stáva sa, keď je dôležité presne toto miesto, že človek skalu v jame postupne rozbije ťažkým železom – používa na to nájdený mohutný hriadeľ (os) zo starého voza. Zvláštna opatera najdôležitejších kolov. Takže – ak sú koly veľmi dôležité a majú dlho vydržať - správne drevo je hlavná vec. Druhá vec je koly opáliť. Vydržia dlhšie. Tretia vec je koly napustiť olejom. Vydržia dlhšie. Hovorí sa oddávna aj o napustení býčou krvou, ale tá v tejto usadlosti netečie. Tiež o dechte – ale ten nám z komína nekvapká. Ak by boli tie najdôležitejšie koly obalené vrstvou betónu – tak betón nie je neupravená prírodná hmota, ale vydržali by dlhšie, hlavne keby sa k nim nedostala zvrchu zhnitina – napríklad zemina s pôdnymi rozkladníčkami - baktériami. Človek pri skutočne dôležitých koloch všetky tieto veci do jedného postupu. Správne drevo, teda dub alebo agát, odrezané v správnom čase, poriadne opáliť, napustiť olejom a vsadiť do jamy tak, aby kôl obkolesila vrstvička betónu. Prepálený olej sa tak nijako nemôže dostať do zeminy a betónová tuľajka bráni aj prieniku dovnútra – nedostanú sa tam pôdne baktérie, od ktorých by sa chytila do dreva hniloba. Ďalší človekov zlepšovák je „čiapočkovanie“ kolov – betónový prstenec je vysunutý nad úroveň zeminy, má zbiehavý tvar, takže dažďová voda z kola by mala stiecť po ňom pekne do zeme a nie do ´jeho podzemnej časti. Olejovanie – chránime prírodu – sa deje nad pilinami alebo kartónmi hneď po opálení kola, kým je ešte horúci až žeravý, takže hneď vsiakne. Tých pár kvapiek prepáleného oleja, čo kvapne na piliny, či okresanú kôru, zhorí spolu s týmto ochranným podkladom. A čo je betón? Je to v podstate spečený vápenec (vápno) s pridaním spečených rúd kovov. Rimania jednoducho pridali do vápenej malty sopečný prach, ktorý tieto prvky obsahoval a zároveň bol jemným ostrivom. To bol inak najlepší betón a dodnes drží. Lenže tuto vedľa Poľana - sopka už vyhasla, našťastie. Dnes sa podobný – cementový kamenný spečenec vyrába vo veľkých peciach, kde sa vápenec praží spolu s rudami, čo je cement. Betón je teda rozpečený a potom obnovený kameň, ak účelovo urobíme okolo kola z neho tuľajku, je to iné, ako keby sme obetónovali všetko okolo, ako je to v mestách. Tenkú vrstvu v prípade potreby môžeme rozbiť káľačkou a kamenité úlomky použiť do odvodňovacej ryhy, násypu, ďo výmoľu na ceste a podobne.Vrstvička betónu okolo stĺpa hrubá jeden až tri palce, najviac pol piade (jednu päsť). Ušetríme takto stínanie ďalších stromov na koly, ktoré by inak bolo treba vymeniť. Ak nie ste prehnane dlhoveký, tak sa o takto zabezpečený a ošetrovaný prístrešok z dubových alebo agátových kolov už nemusíte veľmi starať. Prípadne ho vo veku 100 – 120 rokov nahradíte novými kolmi, ktoré buď vymeníte za staré, alebo nimi staré jednoducho zahustíte. No, predsa len by ste sa postarať, alebo pomladať o koly trochu mali – z času na čas treba prehliadnuť „čiapočky“, aby sa nad ne nedostala zemina, alebo nebodaj hnoj, čo sa napríklad v prístrešku pre zvieratá môže stať. Tak človek v tomto prípade miesto nad zemou trochu opáli (samozrejme, nie v senníku) a prípadne ešte naolejuje, ale hlavne nechá vysušiť. Ak by ste mali nejaké malé smolné ložisko, tak natrieť na výšku päste uhľovodíkom, hoci aj vazelinou. V pohode stačí aj decht, ak máte zlý komín a tečie. Ak máte dobrý komín, tak máte smolu. Najľahšie dostupná prírodná smola je smreková – rozpustíte ju v liehu a natriete ňou drevo, ktoré má odolať skaze. Stačí teda na päsť až na piaď nad úrovňou zeme, teda presnejšie „čiapočky“. Ak by ste náhodou nevedeli, čo je to piaď, tak je to priemerná výška piadimužíka. Nehovorte, že nemáte na záhrade piadimužíkov. Piaď je staroslovanská miera – používame ju tu častejšie, ako meter. Napnete oproti sebe ukazovák oproti palcu, samozrejme, že na tej istej ruke. To je piaď. Pisateľ má piaď dlhú 20 cm a túto mieru si vyvinul počas pustovníčenia ako náhradu za meter. Lebo meter si so sebou vždy nenosíte, uznajte, ale ruky s prstami spravidla áno. Keď človek odmeria 5 piadí, je to presný meter a odchýlka obyčajne nie je väčšia, ako 1 cm na 1 m. Až neskôr sa dozvedel, že toto palcoprstové napnutie nie je len nejaký nový vynález, ale že to je aj stará miera a má meno piaď. Aké drevo? No a pomimo – počas babej jesene človek postavil koly s pomocou pomocníkov aj na dva korterce. Keď sa to tak zráta za tie roky, tak postavil s pomocou pomocníkov nie menej, ako 10 kolových prístreškov a tiež nejaké ploty, čo je spolu nie menej, ako 500 kolov. Takže tuto výsledky užitých vedomstiev . Prvý prístrešok bol naplánovaný na 2 roky pre huculské kone. Vydržal 8 rokov. Koly boli neupravené, len odkôrnené osiky z polomu, čo je drevo rýchlo podliehajúce skaze. Prístrešky a koly priebežne pozoroval. Z hľadiska dreva to vyzerá približne takto: Breza – nevydrží spoľahlivo ani rok – spoľahlivo sa rozloží v násype, súčasne s jeho prirodzeným zatrávnením. Neoplatí sa do zeme vrážať koly z driev, ako je osika, jelša a podobne. Ani rakytu a iné vŕby, pokiaľ ich nevrazíte do močiara, kde z kolov vyrastú stromy. Jelša vydrží viac, ako bežný človek, keď je celá ponorená vo vode. Drevá ako javor a jarabina tiež dlho nevydržia. Buk a hrab do zeme vraziť môžete, ale žiadne dlhodobé zázraky nečakajte. Drevá, ako smrek a jaseň, to vydrží o niečo dlhšie. Ale ak sa vám nič mimoriadne nestane, budete ich musieť po niekoľkých rokoch (3 - 10) vymieňať. Smrekovec, borovica v mokrom, to niečo znesie. Drevá , ako dub a agát ak vrazíte do zeme, tak by to malo nejaký čas držať. Ak ich musíte často meniť, tak môžete ďakovať bohom za ich priazeň. Z použitých dobových trámov, napríklad z mostov, bežne stavali predkovia ďalšie stavby. Čo do hrúbky, ak kôl je pri päte hrubý na piaď, tak by mohol niečo zdržať, hlavne keď je opálený. Záleží aj na tom, kedy drevo odrúbeme. Najhoršie na jar keď má silnú miazdu. Najlepšie v zime, okolo zimného slnovratu, v mesačnom nove a silnom mraze. Tohto roku ale nie takto, treba počkať na mrazy, mesiac ide do novu, tak o týždeň. Spravidla ale varíme len z toho, čo máme. Oči sa boja, ruky spravia. No a keď dvíhate koly, nezabudnite sa opásať hrubým opaskom, poriadnym remeňom, aby vám držal driek, hlavne kríže. Pri dvíhaní tlačte brucho dopredu , vystrčte zadok dozadu a zatnice bránicu. Nerobte to za rána a za studena, bez rozcvičenia. Nejedného siláka už tak seklo, že nejaký čas nezdvihol zo zeme ani zápalku. Takže – pomaly chlapci rástli.
No, hlavne je nezľaknúť sa roboty. Oči sa boja, ruky spravia. Babia jeseň sa končí. Blato stvrdlo na kameň. Včely už dostali vianočný darček a ani o tom nevedia. Bolo by v chodbe konečne po čase osadiť sklo, lebo to ťahá až do postele. A nakáľať voľajaké drevo. Vianočné darčeky sme si síce dali, ale boli to aj „poukážky“ na šitie kožúškov. Teraz, keď prituhuje, nič iné nám ani nezostáva. Pes sa ťahá do chodby a človek do postele. Zajtra to zavesíme na sieti. Ľudia v bytovkách si budú čítať o koloch a neolitických prístreškoch, kým na druhom programe vysielajú podobne vzdialený príbeh Robinsona. No, ale keby niečo, tak prežijeme. No ni? Podobné články: 28.11.15 Vrchárova obuv, polozemnica a depka - Z vrchrskeho zápisníka 18.11.15 Ako sa obliecť v chlade prírodne? 10.9.15 Zašívanie ako spôsob na prežitie - Z vrchárskeho zápisníka
|
|||||||||||||
