časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná strana

Rodina súvisí s rodením, rodom, prírodou,  

manželstvo je spojenie  muža a ženy                     Žiarislav píše

27.1.15

Áno. Rodina súvisí so slovom rod, rodiť, pôrod... U Slovanov bolo známe aj božstvo Rod. Rodina súvisí tiež so slovami národ a príroda. So všetkou úctou k inakosti, slovanská rodina súvisí so zrodením, s rodením, dokonca aj s rodidlami. I keď nevznikla len ako spoločenský pojem spojený so živočíšnym zrodom, ale vznikla ako určitá ustanovizeň, ktorej cieľom bolo zabezpečenie domova a potomstva. Toto je spoločné prepojenie všetkých doterajších podôb rodiny. Rodina sa totiž od praveku vyvíjala v čase a priestoroch a mala napriek podobnostiam toľko odrôd, koľko bolo kultúr. A tieto sa neustále menili a vyvíjali. PRAVEK V praveku, v kmeňovej spoločnosti, boli vzťahy v tlupách závislé od dvoch zložiek: od pomerne pernej sily - pôsobenia a nárokov samcov a od ladnej  - od voľby oskutočňovanej samicami. V tomto smere sa tieto dve základné zložky v podstate menili len v pôsobnosti, ich základ zostal živý. A teda – už v praveku si silnejší samci nárokovali na lepšie postavenie, avšak napriek ich silovým nárokom boli to ženy, čo si vyberali mužov. Tlupa mala svoj ustálený poriadok, ktorý sa začas menil, všetky ženy a deti boli pod ochranou celej tlupy. Párový vzťahy muža a ženy boli obľúbené, ale nezriedkavé boli i vzťahy sestier s jednym mužom, alebo bratov s jednou ženou. Pre tlupu bol dôležitý silný mužský vodca - lovec a bojovník.

Záber z novodrevného sobáša - ženích nesie Deda - sošku ducha predkov a rodu foto -LM-

Tlupa bola vzťahovo i rodovo previazaná a musela sa stretávať s inými spoločnosťami, aby sa vyhla rodinnému kríženiu. Príležitosťou boli sviatky, hry, obchod. Nezriedkavý bol "únos nevesty".  Zmena v rodových vzťahoch nastala s  rozvojom poľnohospodárstva (neolitickou revolúciou). Usadenie roľníkov na rozdiel od pohybu lovcov a zberačov muselo ovplyvniť spoločenské vzťahy.

Rodina slúžila spoločnosti a musela spĺňať jej potreby očakávania. V tej dobe nepadali bomby na mestá a zastávky autobusov, takže boje spravidla uskutočňovali muži s mužmi, ktorí pri tom, ako aj pri love, nezriedka padli. A teda bolo viditeľne viac žien, ako mužov, hlavne v niektorých obdobiach. Z hľadiska spoločnosti bolo dôležité, aby každá žena mohla mať deti a bolo o ňu postarané, takže úplne zákonite tu boli mnohoženské rodiny (polygamia). Naproti tomu bolo mnohomužstvo (polyandria) pomerne zriedkavým javom. Podľa dobového záznamu z oblasti východných Slovanov, slovanské žena mali právo rozvodu a aj si ho uplatňovali (doplníme zdroj). Okrem „prirodzenej polygamie“, ktorá bola v podstate aj núdzová, jestvovala aj polygamia ako prejav mužovej moci v spoločnostiach so zložitejším triednym delením.  V slovanskom svete teda boli obe podoby mnohoženstva. "Núdzové mnohoženstvo", pisateľ sa domnieva, že najčastejšie išlo o dvojženstvo, spočívalo v záchrane vdovy kmotrovským, alebo švagrovským manželstvom . Nemusela teda, ako niektorí o Slovanoch píšu, na našom území spáchať samovraždu. Naopak, podľa rodového (nepísaného) zákona o ňu malo byť postarané. Vdovu mal teda na zodpovednosti brat, alebo kmotor jej detí a musel sa o ňu a o deti starať, teda ju pojať za ďalšiu ženu (ak už nejakú mal,  pokiaľ by si nenašla iného muža.

"KRESŤANSKÁ" RODINA

Tento, v tej dobe užitočný spôsob núdzového (kmotreneckého) manželstva Slovenov zakázal v 9.storočí cyrilometodský „Súdny zákonník pre ľud“, v ktorom bolo veľkomoravským Slovenom toto zakázané pod trestom zmrzačenia a vyhnania druhej ženy aj s deťmi *1 , čo pre mnohé ženy a deti predstavovalo rozsudok smrti. Nasledovalo tvrdšie patriarchátne manželstvo monogamné, ktorého vzor vychádzal s malými zmenami zo starozákonnej  tradície. Žena mala byť nástrojom hriechu, hoc predtým vystrúhaná len z mužovho rebra. Samozrejme, že takáto žena bola v bežnom živote bez práva rozvodu. Tak to bolo vo všetkých troch abrahámovských, tzv. etických náboženstvách. Moslimskí autori *2  síce píšu, že korán rozvody umožňoval, ale popravde šlo takmer výhradne o „zapudenie“ ženy mužom. Kým u kresťanov bola možná akási  doložená „reklamácia“ ženy, čo je doložené aj na panovníckom uhorskom dvore,  pokiaľ nesplnila možné očakávania svojho manžela. Je známy prípad uhorského kráľa, ktorý vrátil manželku na dvor Kyjevskej Rusi. Podľa zákona Kolomana Učeného (1095 - 1116) mala byť neverná manželka "prepustená", presnejšie, doslova  predaná do otroctva *3. Ak nebola šľachtičnou. Ak bol neverný muž, mal sa kajať.  V zásade však z manželstva nebolo úniku, ani keby (či iba ak) by muž ženu dobil na smrť. Samovražda bola (cirkvou) zakázaná, pod trestom neuskočnenia pohrebného obradu *4 .  Tradičná stredoveká katolícka rodina bola teda v mnohom podobná tradičnej moslimskej.

NOVOVEKÁ RODINA S novovekom sa  v Uhorsku až v 19. storočí v tomto smere podmienky výraznejšie zmenili a ženy mohli mať i priznaný majetok a neskôr aj právo rozvodu. Dodajme, že v stredoveku sa mohol muž oženiť aj s dievčaťom v detskom veku. Pokiaľ sa o tom dohodol s jej rodičmi. Návrat k takejto tradičnej rodine by si asi v konečnom dôsledku tuto želal už len málokto. V dvadsiatom storočí sa majetnícke manželstvo ako základná výrobná a zabezpečovacia jednotka zmenilo na vzťah dvoch ľudí, ktorí mohli mať aj rôzne zamestnanie. Toto a tiež mnoho ďalších okolností spôsobilo, že sa manželstvo a rodina, teraz už nie tak mnohodetná, vyvíjala naďalej. Zdravotnícka starostlivosť, podstatne dlhší priemerný vek a celkové spoločenské podmienky umožnili bežnej rodine vychovať koncom 20. storočia dve-tri deti a sledovať si pritom svoje duševné pochody. S týmito a ďalšími novými okolnosťami súvisí skutočnosť, že rodina sa ďalej vyvíja a mení sa spolu s celkovými zmenami v spoločnosti.

Snímka z osláv Letného slnovratu r.2006, foto archiv Diva

Aj naďalej však zostáva manželstvo a rodina  vo svojej pôvodnej a to najzákladnejšej úlohe dôležité: poskytuje väčšie spoločenské záruky pre plodenie a výchovu detí. Napriek niektorým povážlivým javom – napríklad známe sú papierové rozvody manželov kvôli daňovým odvodom (podmienky tradičnej rodinnej živnosti sú v niektorých smeroch znevýhodňujúce) , alebo papierové manželstvá kvôli imigrantom. V zásade je však rodinná ustanovizeň naďalej potrebná a prispôsobila sa dobovým potrebám.  Rodina  zostáva rodinou, úplnou, alebo neúplnou či rozšírenou a manželstvo ostáva spojením ženy a muža. Koreňoslovne „manžel“ a „manželka“, tieto slová znamenajú spojenie muža a ženy. Pôvodne, pred prešmyčkou,  tvaru manželka predchádzal tvar  mal-ženka, praslovansky malъžena , teda doslovo muž-žena, podobne, ako manžel (malžen), čo vyjadrovalo duchovné spojenie. Prvý slovný koreň - "mal" teda znamená muž *5 . Ide teda o spojenie muža a ženy, ktorí môžu plodiť deti. Slovenská a slovanská rodina mala súčasne aj podobný význam, ako rímska „família“, aj keď nebola v tomto zmysle tak jazykovo odlíšená, bola v skutočnosti zabezpečovacou jednotkou pre všetkých, čo žili v dome. A teda aj pre prípadné osvojené deti (a pre čelaď).  U Slovanov bola ustanovizeň rodiny aj obradne a duchovne podchytená. Napríklad ded si posadil dieťa na koleno, čím obradne potvrdil jeho miesto v rode. Z tohto obradu pochádza slovo „pokolenie“, i výraz „z druhého kolena" (bratanec z druhého kolena - nie po tom istom dedovi, ale z kolena dedovho brata...). Rodina a dom mali svoje rodové a domové svätosti...Napríklad v slovenskom dome po narodení dieťaťa položili novorodeniatko obradne na pec*6,  ktorá bola zasvätená duchom predkov, teda do pôsobnosti ochranného rodinného ohňa... Rodina mala množstvo  ochranných obradov vychádzajúcich z rodného duchovna.

Žensko-mužský základ rodiny je teda bez ohľadu, alebo aj s ohľadom na spoločenské zmeny, prirodzeným vyústením do súčasnej rodiny s jej nebývalou, ale súčasným potrebám vyhovujúcejšou väčšou slobodou a voľnosťou. Prirodzené spojenie ženy a muža je teda potrebné na to, aby rodina zostala rodinou. Lebo len takéto spojenie prirodzene môže viesť k prirodzenému rodeniu. To isteže nie je jediný účel rodiny, ale je to účel naďalej  dôležitý. Spoločenské spojenie iných bytostí, ako muža a ženy, môže mať pri všetkej úcte k inakosti - iný názov a ustanovizeň. Pre prirodzenú výchovu detí a ich duchovné zabezpečenie naďalej zostáva dôležitý kladný ženský a mužský  vzor, čo by im ich blízke okolie malo umožňovať. Najdôležitým základom vzťahov, a teda aj rodiny, je zodpovednosť. A toto sa iba zákonom dosiahnuť nedá. *1 Marsina R. a kol. autorov - Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II. - Slovensko očami cudzincov - Literárne centrum,  Bratislava, 1999 (str. 197 a 198) *2 Mgr. Abdulwahab Al-Sbenaty - Islamské právo Oblasť mieru a vojny,str.21, vydal Aľja s.r.o.Bratislava,  prvé vydanie Bratislava 2003

Kresba: Lesana podľa snímky Korola Plicku

*3 Segeš V., Višváder F. a kol. autorov - Kniha kráľov, Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov - Vydavateľstvo Kleio, Bratislava, 1998 (str. 80)

*4 Kol.autorov - Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska II - VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1995 (str.138)

*5 Porovnaj malъžena so strednonemeckým mālwīp – nemecky Weib je žena - podľa dostupných zdrojov je to polokalk –  Rejzek Jiří - Český etymologický slovník - LEDA, Praha, 2001

*6 Kol.autorov - Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska II - VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1995 (str. 27)

Podobné články:

6.2.15 PRIRODZENÉ JE SPOJENIE DVOCH POHLAVÍ - Žiarislav odpovedá na otázky

13.12.14 O ŽENÁCH V PôVODNOM DUCHOVNE - úryvok z 2.vydania knihy (v kapitole "Div, divy, Boh, božstvá...")

31.1.13 Zruší „Európska únia“ mužský a ženský rod? „RODIČ 1“ A „RODIČ 2“ MAMU A OTCA NENAHRADIA

21.11.12 Konštantín a Metod zakázali pôvodnú kultúru našich predkov a ustanovili  náboženské prenasledovanie DRUHÁ STRANA „SVäTEJ“ MINCE

17.3.14 STARÁ DOHODA – SLOVO SLOVENOV   Žiarislav píše

6.3.14 Čaro jazyka slovenského - Dal by som si dve-tri jablká...

 hlavná strana