časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná strana

Hlasovanie jednoznačne  ukázalo len to, že nemáme priamu demokraciu

REFERENDUM ZMARILO „QUÓRUM“                                    Žiarislav píše

9.2.15

Ľudové hlasovanie, teda referendum, je staršie, ako štát. Mali sme ho už pred 1 500 rokmi. Je to základný spôsob samosprávy spoločnosti, teda demokracie. Jeho podstata je úplne jednoduchá: V občine – v obci, alebo v širšom celku (v štáte) sa občania dohodnú na tom, že budú spolurozhodovať o veci, ktorú vzhliadajú ako dôležitú. Dohodnú sa na nejakom dni a zvolajú obecné zhromaždenie (u slovanských predkov známe ako veče , teda veci). Tí,  ktorí sa dostavia na zhromaždenie (dnes referendum), rozhodnú hlasovaním, napríklad nadpolovičnou väčšinou zúčastnených o tom, ako ďalej postupovať v spornej, či inak dôležitej záležitosti. Nejakú obecnú radu by mohol ľahšie podplatiť alebo inak ovplyvniť nejaký podvodník (nazvime ho pracovne „gorila“).  V takýchto ľudových hlasovaniach (napríklad vo Švajčiarsku)  teda nebýva nejaké „quorum“, ktoré by určovalo, ako u nás, 50 percentnú účasť. Niekto môže ísť na ryby, niekomu je to jedno, niekto sa išiel  poprechádzať, alebo pozerá film, zarába peniaze alebo z iných dôvodov sa hlasovania vzdáva. A teda  rozhodovaciu právomoc (mandát) majú tí, ktorí sa zúčastnili. Toto sa ale na Slovensku nedeje. Z ôsmich referend bolo úspešné len jedno, ktoré celkom tesne po celoštátnej kampani prevýšilo 50 percent. A to ani nebolo „jadrové“ referendum zvolané podpismi z ľudu, ale to bol prebiscit, teda hlasovanie vyhlásené vládou v čase a kampaňou smerované  tak, aby ľud vyplnil jej vôľu. Sú teda dve veci, ktoré na Slovensku bránia zjavnej priamej demokracii.  Jednou z nich je pomerne veľký počet zozbieraných podpisov nutný na vyhlásenie referenda, ale druhou, väčšou prekážkou, je predpísaná polovica zúčastnených voličov (quórum). Treťou vecou je nízka referendová kultúra, teda nízka kultúra priamej demokracie. K nej patrí napríklad celkom dokonalý spôsob, ako sa dá referendu zabrániť - v krajnom prípade sa poháda s vláda s prezidentom, ktorí si tam pripíše nejakú ďalšiu, svoju otázku (o spôsobe svojho zvolenia), ústavný súd vydá k tomu dve, ale úplne protichodné vyhlásenia, každá strana si vytlačí iné lístky a referendum je zmarené. Tak nejako sa to stalo pri referende o vstupe do NATO, ktoré sa nakoniec neuskutočnilo a len vševedúci vie, čo si o účasti v tomto vojenskom zoskupení myslia občania SR.

K nekultúre priamej demokracie na Slovensku patrí aj taká protikampaň, ktorá sa vzhľadom na drsné quórum zúži len na „bojkotujem“ a keď je už referendum samozrejme, že neplatné, „bojkotári“ vyhlásia, že všetci, čo sa nezúčastnili, boli proti a teda že majú vlastne mandát z neúčasti. Tento prístup je v podstate celkom proti samotnej priamej demokracii. V referende sa totiž tí, ktorí sa nezúčastnili, vzdávajú svojho rozhodovania v prospech tých, ktorí sa zúčastnili. Trvať na svojom mandáte od tých, ktorí sa nezúčastnili,  je naozaj zvrátený prístup k samotnému právu na voľbu. Ak by na Slovensku neplatilo oné 50 percenté quorum, k rozhodovaniu by prišli tí, ktorí sú za a proti a títo by rozhodli. Možno by sme sa divili, aká by bola vysoká účasť. Tí, ktorí sa z akýchkoľvek dôvodov zdržali rozhodovania, by sa na rozhodovaní priamo nezúčastnili. Teda vzdali by sa mandátu. Ako je to v celoštátnych voľbách.  To by bolo v súlade s priamou demokraciou a všetky tie reči o tom, ako sa Slovensko rozhodlo,  sú  len prášením do vetra. Časť tretieho sektoru sa teší, ale nejestvujúca priama demokracia je v zásade v neprospech občianskych práv. Je to skôr na prospech tých, ktorí v tomto politickom divadle poťahujú neviditeľné nitky. Jediní, kto tu naozaj znovu zvíťazil, sú odporcovia priamej demokracie.  

V utorok 10.2. relácia Rodná cesta na Slobodnom vysielači - 17:00 - Čo zmarilo ďalšie referendum? Dávni Sloveni mali priamu demokraciu, my nie.

podobné články:

27.1.15 Manželstvo je spojenie muža a ženy

 hlavná strana