časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná strana

Malý vrchár má rád trpaslíkov      

Z vrchárskeho zápisníka                                                                        Žiarislav píše

18.2.16

Koncom jesene sa vyjavili rozprávky o trpaslíkoch. Človek ich vypovedal pri večerných chvíľkach . V domčeku sme sa dohodli, že jeden deň bude detská rozprávka z obrazovky počítača (televízor nemáme), druhý deň bude prírodopisný film a tretí deň bude rozprávka živá, ktorú treba počúvať s otvoreným tretím okom, aby ju malý vrchár videl.  Ak sa mal vrchár hrá dlho vonku a potom hneď zaspí, tak samozrejme žiadnu rozprávku netreba. Čo sa stáva dosť často.

Malý vrchár si dosť rýchlo zvykol na rozprávky o piadimužíkoch. Ako náhle sme si ľahli do pelechu, prikryli sa dekou a kožkami , človek prižmúril oči, malý vrchár tiež a rozprávky hneď ožili. Každá rozprávka sa na druhý deň, niekedy ešte v ten istý a niekedy už vopred, z náznakov a upútavky, u malého vrchára hneď menila na kresby. Koncom jesene a začiatkom zimy sa všetky naše kresby, teda kresby malého vrchára, menili. Z postáv s klobúkmi a vrkočmi vznikali postavy s trpasličími čiapkami. Menili sme sa na trpaslíkov a malý vrchár len kreslil a kreslil. V jeden deň človek nakreslil obrovský strom s mnohými trpaslíkmi – kadlubáčmi , čo žijú v dutých stromoch – kadluboch – v rodoch a tam majú svoje police, izbice, rebríky, schodíky, kúpeľne vane i vešiaky na prádlo... Polhodinu na to mal malý vrchár nakreslený výkres a bol na neho patrične hrdý. „Tato, no povedz, však sa ti ten môj výkres páči viac, ako ten tvoj?“ Malý vrchár si kreslí svoje a človek ho v tom podporuje, aby sa nedal ovplyvniť. Hovorí mu – drž si svoje videnia a nenechaj si ich vziať.

Človek mu nikdy nehovoril, čo má ako nakresliť. Malý rozkladá priestor a potom ho zas skladá, kreslí farbami, akými chce, alebo aj žiadnymi. Má čiaru. Nikdy ho človek nesekol. Jeho kamarát má mamku učiteľku a tá mu hovorí, ako kresliť. A tak nič nedokreslí do konca, čaká, čo na to mamka a mamka mu to musí dokončievať. Človek malého vrchára v kreslení neobmedzuje. Niektoré jeho kresby vyzerajú ako kresby z atlasu pravekého človeka, iné ako technické výkresy. Vykreslené do podrobností. Denne je to tak 3 až 15 pokreslených papierov. V tomto smere nešetríme.

Hračky veľmi nekupujeme, aj tak  má najradšej účelové. Má štetce, atramentové perá, človek mu z prístrešku priniesol aj maliarsky stojan. Všetko , čo používa, sú jeho hračky. Predvčerom sme boli v dedine, človek sa tam ukázal po niekoľkých mesiacoch. Vošli sme do železiarstva. Človek vraví predavačovi – tuto je naše hračkárstvo. Malý začal behať pomedzi police a človek ho občas vyzval, aby si vybral. Bolo to hotové bohatstvo. Kladivko. Svoje má stratené. Ani o tom nehovorí. Všetci to vieme. Je šťastný, že má nové. Človek kúpil 4 kolieska, akoby na skriňu. Spravíme z dreva nejaký vozík. Malému žiaria oči. A už doma tvorí. Vozík. Šíp. Koník. Priedomok je plný driev. Samorastov. Nedá sa tam prejsť. Malý vrchár má tam dielňu.

Človek vymyslel ako sa dajú spraviť trpasličie čapice. Skôr, ako ich stihol ušiť z rukávov a zbytkov kožiek, už ich mal v neúplnej podobe na sebe malý a najmenší vrchár. Obaja sa smejú ako takí piadimužíci a nútia človeka, aby ich nosil, spieval im, hral, aby sme spievali trpasličie pesničky a hrávali trpasličie hry.

Trpaslík je staroslovanské slovo  - tripästník – tvor na tri päste. Piadimužík – tvor na piaď – rozsah medzi napnutým palcom a ukazovákom. Malý to vie presne ukázať.

Keď tuho mrzlo, boli sme v starom sade. Človek tam zhodil zopár samosevných javorcov, Vidimír osekával haluze, obnovovali sme staré chodníky. Každý deň sme pred začatím prác – čistenia starého sadu, robili rozjímanie a žiadali sme ducha o povolenie o zasahovanie do porastu v súlade s duchom miesta. Malý vrchár posmelený prísľubom hľadania dutých stromov hľadal aj trpasličie úkryty. Ako tak človek osekával zhodenú osiku z hustorastu, malý vrchár sa ho opýtal. Tato, a trpaslíci naozaj jestvujú? Človek sa zastavil pri osekávaní  zhodeného suchého stromu a pozrel sa na malého vrchára, do jeho upretých očí. Odpovedal: Vieš, trpaslíci jestvujú, aj nejestvujú. A rúbal ďalej. „Ako pre koho“ . Potom prestal a pozrel sa na malého vrchára. „A ty si čo myslíš, jestvujú, alebo nejestvujú?“ Malý vrchár sa naň pozrel a rozhodne povedal: „Ja si myslím, že jestvujú. A keď sa pozriem tretím okom, ja ich tu všade vidím“.

obrázky: Malý vrchár

Podobné články:

30.12.15 Domáce vzdelávanie

16.10.15 Najmladší vrchár otvára ruky, smeje sa a spieva - Tato, daj mu fukara! - Z vrchárskeho zápisníka

8.9.15 MALÝ VRCHÁR, DUCH A DIVADLO Z Vrchárskeho zápisník

 hlavná strana