časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná strana

 

Malý vrchár má rád trpaslíkov      

Z vrchárskeho zápisníka                                                                        Žiarislav píše

18.2.16

Koncom jesene sa vyjavili rozprávky o trpaslíkoch. Človek ich vypovedal pri večerných chvíľkach . V domčeku sme sa dohodli, že jeden deň bude detská rozprávka z obrazovky počítača (televízor nemáme), druhý deň bude prírodopisný film a tretí deň bude rozprávka živá, ktorú treba počúvať s otvoreným tretím okom, aby ju malý vrchár videl.  Ak sa mal vrchár hrá dlho vonku a potom hneď zaspí, tak samozrejme žiadnu rozprávku netreba. Čo sa stáva dosť často.

1.       Trpaslíci - kadlubáči žijú v dutých stromoch, v ktorých si v zime kúria bezpečným trpasličím ohňom. Trpaslík viaže na kladku mech s orechmi, na strome sa už teší veverica.

Malý vrchár si dosť rýchlo zvykol na rozprávky o piadimužíkoch. Ako náhle sme si ľahli do pelechu, prikryli sa dekou a kožkami , človek prižmúril oči, malý vrchár tiež a rozprávky hneď ožili. Každá rozprávka sa na druhý deň, niekedy ešte v ten istý a niekedy už vopred, z náznakov a upútavky, u malého vrchára hneď menila na kresby. Koncom jesene a začiatkom zimy sa všetky naše kresby, teda kresby malého vrchára, menili. Z postáv s klobúkmi a vrkočmi vznikali postavy s trpasličími čiapkami. Menili sme sa na trpaslíkov a malý vrchár len kreslil a kreslil. V jeden deň človek nakreslil obrovský strom s mnohými trpaslíkmi – kadlubáčmi , čo žijú v dutých stromoch – kadluboch – v rodoch a tam majú svoje police, izbice, rebríky, schodíky, kúpeľne vane i vešiaky na prádlo... Polhodinu na to mal malý vrchár nakreslený výkres a bol na neho patrične hrdý. „Tato, no povedz, však sa ti ten môj výkres páči viac, ako ten tvoj?“ Malý vrchár si kreslí svoje a človek ho v tom podporuje, aby sa nedal ovplyvniť. Hovorí mu – drž si svoje videnia a nenechaj si ich vziať.

Hostia s trpaslíčimi čiapkami utekajú pred capom Divkinom

Človek mu nikdy nehovoril, čo má ako nakresliť. Malý rozkladá priestor a potom ho zas skladá, kreslí farbami, akými chce, alebo aj žiadnymi. Má čiaru. Nikdy ho človek nesekol. Jeho kamarát má mamku učiteľku a tá mu hovorí, ako kresliť. A tak nič nedokreslí do konca, čaká, čo na to mamka a mamka mu to musí dokončievať. Človek malého vrchára v kreslení neobmedzuje. Niektoré jeho kresby vyzerajú ako kresby z atlasu pravekého človeka, iné ako technické výkresy. Vykreslené do podrobností. Denne je to tak 3 až 15 pokreslených papierov. V tomto smere nešetríme.

Malý vrchár polieva záhradu. Čírou náhodou strieka práve na strašiaka.

Hračky veľmi nekupujeme, aj tak  má najradšej účelové. Má štetce, atramentové perá, človek mu z prístrešku priniesol aj maliarsky stojan. Všetko , čo používa, sú jeho hračky. Predvčerom sme boli v dedine, človek sa tam ukázal po niekoľkých mesiacoch. Vošli sme do železiarstva. Človek vraví predavačovi – tuto je naše hračkárstvo. Malý začal behať pomedzi police a človek ho občas vyzval, aby si vybral. Bolo to hotové bohatstvo. Kladivko. Svoje má stratené. Ani o tom nehovorí. Všetci to vieme. Je šťastný, že má nové. Človek kúpil 4 kolieska, akoby na skriňu. Spravíme z dreva nejaký vozík. Malému žiaria oči. A už doma tvorí. Vozík. Šíp. Koník. Priedomok je plný driev. Samorastov. Nedá sa tam prejsť. Malý vrchár má tam dielňu.

  Malý vrchár s mamou polievajú stromček na záhrade. Vyzerajú taktrochu ako trpaslíci s tými čapicami.

Človek vymyslel ako sa dajú spraviť trpasličie čapice. Skôr, ako ich stihol ušiť z rukávov a zbytkov kožiek, už ich mal v neúplnej podobe na sebe malý a najmenší vrchár. Obaja sa smejú ako takí piadimužíci a nútia človeka, aby ich nosil, spieval im, hral, aby sme spievali trpasličie pesničky a hrávali trpasličie hry.

Trpaslík je staroslovanské slovo  - tripästník – tvor na tri päste. Piadimužík – tvor na piaď – rozsah medzi napnutým palcom a ukazovákom. Malý to vie presne ukázať.

Letné hry – trpaslíci jazdia na zajacoch

Keď tuho mrzlo, boli sme v starom sade. Človek tam zhodil zopár samosevných javorcov, Vidimír osekával haluze, obnovovali sme staré chodníky. Každý deň sme pred začatím prác – čistenia starého sadu, robili rozjímanie a žiadali sme ducha o povolenie o zasahovanie do porastu v súlade s duchom miesta. Malý vrchár posmelený prísľubom hľadania dutých stromov hľadal aj trpasličie úkryty. Ako tak človek osekával zhodenú osiku z hustorastu, malý vrchár sa ho opýtal. Tato, a trpaslíci naozaj jestvujú? Človek sa zastavil pri osekávaní  zhodeného suchého stromu a pozrel sa na malého vrchára, do jeho upretých očí. Odpovedal: Vieš, trpaslíci jestvujú, aj nejestvujú. A rúbal ďalej. „Ako pre koho“ . Potom prestal a pozrel sa na malého vrchára. „A ty si čo myslíš, jestvujú, alebo nejestvujú?“ Malý vrchár sa naň pozrel a rozhodne povedal: „Ja si myslím, že jestvujú. A keď sa pozriem tretím okom, ja ich tu všade vidím“.

Dômyselné vodné zariadenie: Zberná nádoba na vodu je na strome – vpravo hore. Odtiaľ ide cez kohútik, v hadici, strieka do lievika, odtiaľ pokračuje do kohútika, hadica vedie až na strom a malý vrchár na strome s trpasličou čiapkou strieka na krtinec, aby uvidel krtka. Ten si ale rozprestrel nad krtincom dáždnik.

 

obrázky: Malý vrchár

Podobné články:

30.12.15 Domáce vzdelávanie

16.10.15 Najmladší vrchár otvára ruky, smeje sa a spieva - Tato, daj mu fukara! - Z vrchárskeho zápisníka

8.9.15 MALÝ VRCHÁR, DUCH A DIVADLO Z Vrchárskeho zápisník

20.10.12 Lesné jasličky - Z vrchárskeho zápisníka

12.5.15 Malý vrchár a drevený kôň - Z Vrchárskeho zápisníka

2.4.15 Malý vrchár si zdôvodňuje beťárinu dedične - Z vrchárskeho zápisníka

 

 hlavná strana