Vydavatelstvo Diva, Rodný Kruh

OTÁZKY A ODPOVEDE

Nový Vlk: Zdravím Ťa, Žiarislav, i Tvoju družinu, ktorá Ťa sprevádza. Posielam Ti zopár otázok,na ktoré by som nielen ja rád videl odpoveď. Je známe, ze máte spojenia s ľudmi z rôznych iných kultúr.Môžeš mi prosím Ťa priblížiť, o aký druh ľudí sa väčšinou jedná?

ŽS: Je to veľmi rôzne. Človek bude hovoriť za seba, nie za skupinu. Zo slovanských krajín je to hlavne Morava, Čechy, Poľsko, trochu Rusko a Ukrajina. Väčšina ciest po týchto krajinách bola vybudená hudobnými vystúpeniami, prednáškami a tvorivými dielňami. Pochopiteľne, človek spieval a hovoril o rozvoji slovanskej kultúry. Takže tie stretnutia a spoločné pôsobenia boli v znamení hudby a hĺbkovej kultúry, i duchovna. Tiež tu, na samote v Stoličných horách sa zastavilo niekoľko desiatok ľudí z týchto krajín, ale i zo Srbska, a iných slovanských krajín. V Poľsku sa človek už dávnejšie stretol napríklad s Litovcom menom Jonas Trinkunas, čo napísal v deväťdesiatych rokoch knihu Dedičstvo baltských bohov a sviatkov, ktorý sa snažil o rozvoj duchovna veľmi podobným spôsobom, a to aj slovesne aj hudobne. Vtedy sme sa dozvedeli, že zhruba v tom istom čase - v polovici deväťdesiatych rokov, keď vznikal na Slovensku Návrat Slovenov, písala na ukrajine Halina Losko knihu Pôvodná viera ukrajinská. Z Ruska došli ľudia od Vadima Kozakova z Kalugy, ktorí sa tiež snažili o obrodu pôvodného duchovna. To všetko prišlo po napísaní seriálu, neskôr knihy Návrat Slovenov, ktorá bola v podstate vypovedná a napísaná bez väčších podkladov a príprav len ako prvá pomoc v duchovnej nevedomosti slovenskej skutočnosti, keď sa u nás všetci pozerali na naše duchovné dejiny ako na hrob a nie ako na život. Exaktne. Teda zvonku, bez uskutočňovania duchovnej cesty, neosobne. No a od vtedy to boli stovky stretnutí. Naposledy v Poľsku pred pár týždňami, na veľkom týždennom etno festivale Crose of cultures vo Varšave, kde okrem skvelých poľských hudobníkov si človek zahral napríklad s indickým tablistom a učiteľom Muthu Kumarom. V hoteli sme mali izby pri sebe a po spoločnom koncerte sme strávili nejakú hodinu v rozhovore o podobnosti slovanských a indoárijských koreňov v podstate takmer celého duchovného slovníka. Muthu bol rozjarený, akoby objavil Ameriku a pomohol človeku doplniť niektoré sanskrytské a vedské výrazy, čo sú totožné so slovenskými do sústavy slovanského duchovného jazyka, zatiaľ nezverejneného, ktorý javí podľa Žiarislavovych skúmaní koreňový vek nie kratší ako 5 000 rokov. Okrem slovanských a indoeurópskych spojenectiev sa človek postretával aj s ľuďmi, čo pestujú kultúru šin-to, čo je japonské pôvodné duchovno, tiež s hudobníkmi, vedomcami a buditeľmi niektorých indiánskych národov, i s ľuďmi iných kultúr Zeme.

Nový Vlk: Medzi Slovienmi sa tiez rozprava, ze mate priatelov pochadzajucich z alternativnej mladeze zastavajucej hnutie Hippies a ine slobodnomyslienkarske spolocnosti.

ŽS: V tejto chvíli si človek spomína len na dvoch hipisákov. Jeden z nich bol Steve z Walesu, ktorý nám - skupine Bytosti, robil v Británii menežera. Stív sa naučil po slovensky a človek mu tú šnúru nemohol odmietnuť, lebo vedel skvele zariadiť veci a mal o našu kultúru hĺbkový záujem. Druhý bývalý hipisák bol John Connors, ktorý poskytol podklady pre knihu The History of Penn Treaty Park. Tento chlapík vyhľadal človeka počas pobytu v Nju Džersy, keď sa dozvedel o záujme Žiarislava o pôvodné americké kultúry. Založil tiež internetové indiánske múzeum a zhodli sme sa, že svojou snahou o udržanie posvätného a pamätného miesta v Pensylvánii a ďalšou činnosťou robí pôvodné veci, ako Žiarislav na Slovensku, s tým rozdielom, že on tam nie je "native". V Amerike ľudia pri premietaní Plickových fotografií dlhovlasých Slovákov hneď pochopili, že nie sme hipís. No na Slovensku to mnohým nedochádza, lebo im nemá kto ukázať fotky dlhovlasých pradedov. U nás to dlhé vlasy boli odznakom duchovnej slobody. Pre mnohých sme dnes rebeli, podobne, ako napríklad pankáči, ktorí vyvolávajú menší údiv. Duchovná cudzina je dnes na Slovensku normou a pôvodná kultúry je zatláčaná do polohy exotizmu. Lenže ono je to v nás. Na to, aby som si to uvedomil, stačí prebudiť vnútorné vedomie. Nato, aby som to uskutočnil, potrebujem vnútornú vzburu. Inak zostaneš otrokom civilizačného stroja, ktorý ti môže zožrať dušu a nechá len trošičku živy na prežitie. Duch, to je v podstate duchovná nadhodnota. Duchaplný život je viac ako živorenie v otročine slaboduchej normy. Mnohí sa o to snažia spôsobmi, ktoré sú poruke a sú iné, ako spotrebná norma. To môže byť hocaká ezoterika ale aj iná alternatíva. Takže k nám chodí, napríklad na Slnovraty, do dvesto ľudí a každý rok sa to aj obmieňa, zčasti. A sú tu aj ďalšie podujatia, takže sa stretneme nie menej sko tisíc ľudí ročne. To je ohromné množstvo, v podstate si pamätáš len slovanské mená, lebo tie sú pestré, ale keď sa niekto v telefóne predstaví, že "Peter z Bratislavy", tak to znie ako vtip, lebo tých Petrov z Bratislavy máme ajajaj, ako aj Janov, Tomášov, Zuzky a Katky. Nakoniec aj tí pankáči prídu s nejakým menom, čo niečo povie v nám zrozumiteľnej slovenčine a kto už vie, že či mal predtým nejaké tigrované tričko, alebo maskáče, alebo Čegevaru? A nikto nikdy nerobil nejaký štatistický prieskum, ale je to všeobecne pestrá zmes ľudí, ktorí rôznymi cestami dospejú k rodnému duchovnu. Mnoho je takých, čo ich ani nepoznáme, ale oni žijú, niekde v meste alebo na laze, so svojimi obľúbenými piesňami, alebo cez nejaké otlačené slová sa s nami spájajú. Sme prepojený v tomto obrodnom dianí, aj keď sme sa nikdy nevideli, vzájomne sa ovplyvňujeme, Nový Vlk.

Nový Vlk: Tiez je zname, ze podporujete cesty Sturovcov.Chcel by som vediet ci ste pozitivne nakloneny k myslienke VseSlavskej vzajomnosti tak ako bol napriklad samotny Velislav Ludovit Stur.

ŽS: V podstate sa na toto dianie v mnohom napájame. Nielen jazykovo, ale aj kultúrne. Dejatelia, ako Štúr, Dobšinský, Kráľ, Hroboň okrem požiadaviek národnej a osobnej slobody napojili sa, podobne, ako pred nimi Kollár a Hollý, na rodný duchovný prameň a napriek zväčša kňazskému vzdelaniu otvorene sa zastali rodného duchovna a začali ho rozvíjať. Toto ostalo nadlho utajené, ale znalci to vedia poľahky dokázať. My sme sa napojili nielen na duchovno predkov, ale aj na kultúry predchodcov, aj keď sme zatiať nevydali dostatočne skvostné svedectvá a diela. Žiarislav povie za seba, že slovanskú vzájomnosť cíti ako prirodzené rodinné spojenie. Nie politicky, ale kultúrne. Lebo politika je to, čo nás rozdeľuje, kým kultúra je to, čo nás spája. Od kultúry, teda od duchovného základu, sa môže bezpečnejšie rozvinúť spoločenská spolupráca. Iní ľudia to samozrejme môžu vidieť inak, ale Žiarislav to tak vidí a robí.

Nový Vlk: Povráva sa tiež, ze Ty a Tvoja družina zastávate vegetariánsky spôsob zivota. Je to pravda?

ŽS: Naša "družina" je pestrá. Trochu iný náboj mali jazdy skupiny Bytosti, trochu iný mala obradová skupina, čo jazdila na sobáše a uvítania novorodeniatok, trochu iné boli družiny slnovratové, alebo nárazové pracovné skupiny, čo prišli napríklad na stavanie zrubu. V zásade však sme aj v tomto pestrí. Väčšina si vyberá jedlo, sú aj takí, čo zjedia všetko, čo je na stole, tých je pomenej. Máme aj zvláštne prípady, napríklad Piesňomila raz len tak medzi rečou za dva dni vyjedla v trnavskom stredisku poriadny pohár medu, inokedy misu koláčov, a to je vždy rovnako štíhla, dúfajme, že si to neprečíta. Pritom si naozaj vyberá. Zvláštnosťou v skupine Bytosti bolo, že väčšina chlapov a chlapcov zo skupiny piekla celozrnný chlieb. Bohdan bol napríklad predtým vegán a takmer vitarián, no na vedomeckom chodníku už nepohrdol bryndzovými haluškami. Keď si ľudia vyberajú duchovne, často si vyberajú aj telesne. Málokto je "všetko". Vedomecky vzaté, strava ovplyvňuje človeka. Nemáme nejaký percentuálny prieskum, ale väčšina isto je mäso alebo ryby zriedkavo. Niektorí dlhší čas vôbec. Sú takí, čo nejedia stravu z chemického veľkochovu, alebo len zriedkavo. Skoro všetci uprednostia bezchemickú stravu, ak je na výber. Málokto nosí na stretnutia stravu privezenú z iného svetadielu. Domáci chlieb a rôzne placky, tiež nechemické koláče a "kockáče", to sú chvála divom pomerne často ponúknuté jedlá. Tých niekoľko vegánov a vitariánov v prírodnejších podmienkach upustilo od takejto asketickej stravy, ktorá je ťažko udržateľná bez supermarketu. Žiarislav považuje jedenie za neverejnú vec. Keď spolu pojeme, môžeme viac pohovoriť. Ale čo je isto dôležité, na táboroch, spoločných jazdách a iných príležitostiach pred jedlom chválime dary v podstate dosť ustáleným spôsobom. Lebo to všetko sú telá iných bytostí a je dôležité ich prijímať s úctou, vďakou a chválou. Táto čestná zodpovednosť prináleží hostiteľovi, gazdovi, alebo zodpovednému za podujatie, pokiaľ on nevyzve niekoho, komu v tomto dôveruje. Je to jeden z denných prejavov obrody. Ak je gazdom alebo pocteným Žiarislav, chváli slovami: "Chvála za dary z čistého zdroja, chvála aj bytostiam, cez ktoré prišli". Ak je niekde hosťom a nie je požiadaný, rozjíma a chváli potichu v duchu. Prijímanie stravy úctivým spôsobom je niečo, čo zušľachťuje život, mení prístup ku svetu. A je to aj jedno z najsilnejších rozjímaní. Človek spravidla kladie na stôl rastlinné jedlá a syry zo svojho horského salaša, stáva sa niekedy, že domáce vajcia, čo tu kladú do sena dve slobodné sliepky. Ak niekto niekde je mäso, také alebo onaké, človek mu dotoho nehovorí. Každý je na svoju zodpovednosť. V zásade však chovanie zvierat v tesnom zajatí je niečo, na čo sa človekovi veľmi zle pozerá a také veci si do misky nekladie.

naspäť na otázky