domáca stránka  podujatia  |  Rodný kruh  |  vedomstvo  |  vydavateľstvo Diva  |  na Medzi Gazdovská obroda  |  Žiarislav hudba  |  výzvy  |  oznamy  |  ohlasy  |  obrázky  |  video  |  spojenia  |   články 

 

OTÁZKY A ODPOVEDE

 

Neznámy na besede: Prečo sa snažíte obrodiť pohanstvo, keď v dejinách sa ujalo kresťanstvo? Nie je to pokus o zvrátenie dejín?

Žiarislav: Výraz pohanstvo nie je nositeľom žiadneho významu, pohan bolo pôvode označenie "vidiečana" v Ríme, ale u nás je to od začiatku používania tohoto cudzieho slova aj hanlivá nadávka, ktorou sa častovali všetkých, čo neboli v tej ktorej vyvolenej" cirkvi. Obrodiť rodné duchovno je prirodzenosť, je to návrat ku slobode, pretože v deviatom storočí tu bol násilný prevrat, bola zavedená diktatúra a ďalšie diktatúry sú len nasledovníckymi počinmi tohoto znásilnenia našej kultúry. To by človek nenazýval kresťanstvom. Pravé kresťanstvo je vecou srdca a nie mocenského diktátu. Pravé kresťanstvo sa s rodným duchovnom v podstate nevylučuje. No ale do toho by človek samozrejme nezarátal otrocké čítanie starého zákona. To je iná  polievka. To nie je naša pesnička. Náš starý zákon je duchovné slovanstvo. A o Slovanoch sa píše, že aj keď nemali kresťanstvo, nemali žobrákov, starali sa o starých, boli pohostinní...Takže naše duchovno, pôvodné duchovno, obsahovalo to, čo sa niekde inde teoreticky označovalo ako kresťanstvo. Teda láska a spoločenský súcit, to nebolo niečo , čo by sme nepoznali. Duchovno je slovenský a slovanský výraz pre kultúru, spadá do toho i vedomstvo a aj viera v tom môže byť obsiahnutá, ale nie je to výraz pre náboženstvo.

 

- Písal nám jeden chlapec, že chcel prísť na Slnovrat, ale nebol si istý, či sa to nevylučuje s kresťanstvom.

ŽS: Človek viackrát listoval v Novom zákone spísanom Kristovými nasledovníkmi, vieme, že Kristove priame zápisky nie sú známe. No a títo prostredníci nenechali žiadne svedectvo o tom, že by niekedy Ježiš potláčal, alebo zakazoval kultúry iných národov. Pôvodne dokonca hovoril nasledovníkom : "Nechoďte medzi "pohanov", choďte medzi Židov..." Keď Ježišovi nevadili naše Slnovraty, prečoby mali vadiť jeho skutočným nasledovníkom? Čo myslíte, kde by si radšej prisadol - k uzavretému snobskému stolu naškrobených akožekresťanských golierikov, alebo by stoloval v tráve s nami na holi a rozoberal by záležitosti dnešného duchovného života a delil by sa s nami o stravu? Čo myslíte, prisadol by si v čase slnovratu pod Veprom do jedom naloženého traktora a tešil sa z pescitídnych postrekov našich lesov, z ktorých steká otrávená voda do zdrojov pitnej vody, alebo by zaplakal nad ničením prírody a volal by po ochrane božích stvorení v lone Matky prírody? Hovorí vám človek, aj keď nás sniektorí majú za pohanov, niektoré veci sú iné, ako sa zdajú.

 

- Má to vôbec význam hovoriť o dejinách, ak máme dnes dobre žiť, nemôžeme na všetky tie veci konečne zabudnúť?

Žiarislav: Zabudnutie je zakliatie. Zabudnúť znamená nepoučiť sa. Kto zabúda, ako môže dobre žiť? Ako môže vedieť, kým je? Prečo trpí? Príčiny dnešného stavu vecí sú v minulosti. Príčiny budúcnosti sú v dnešku. Pamäť je dôležitá, ale nestačí pamätať. Dôležité je veci správne vyhodnotiť. Dejiny je niečo, čo sa deje. To je život. Poznanie dejín patrí k zdrojom múdrosti. Nie to, čo bolo napísané, to už nie sú dejiny. Dejiny je to, čo sa stalo, čo sa deje, a každý písanie je už odchýlka od skutočnosti. Čítať dejiny, to je veľké čaro. Je to veľmi vzrušujúce, keď sa to otvára. Dáva to kľúč od pochopenia dneška. Je to ten istý kľúč, ktorým otvárame zajtrajšok. Človek nemal rád v škole dejepis. Pfú, tie letopočty, mená, vraždy, paprdovia, výpaľníctvo...Kto by to miloval? Ale dnes, keď občas človek niečo číta, sú to dejinné state, preklady, ale to krásne, to nie sú tie písmená na papieri, každý letopisec je obmedzený svojim ja. Keď sa otvoria dejiny, keď sa to čaro otvorí, to sú filmy, živé obrazy, živé deje, ktoré nik nenatočil. Cez to môžete pochopiť seba, pochopiť nás, pochopiť veľké kolo bytostí. Jasné, že stačí dobre žiť. Lenže aby ste mohli dobre žiť, musíte dobre vedieť. A kto má zakrpatenú pamäť, ten nevie.

 naspäť na otázky